Tip na článok
 Ilustračné foto

Ivan Čeredejev: Nuda v boji o prezidenta nehrozí

Udalosti posledného týždňa poskytujú dobrý dôvod obrátiť pozornosť na tému, ktorá síce ešte nie je na programe dňa, ale bude čoraz viac plniť mysle podtatranských médií i populácie. Česi si zvolili hlavu štátu, Slováci si tú svoju budú voliť o rok.

Rok je pre voliča dosť dlhý čas na to, aby si rozmyslel, koho by chcel za prezidenta, je však pomerne krátky pre tých, ktorí majú pocit, že oni sú tí praví. Víťaz prezidentských volieb nevyhráva len päťročný all inclusive pobyt v Grasalkovičovom paláci, ale aj politickú prestíž s bonusom, ktorým je možnosť síce len okrajovo, ale predsa ovplyvňovať činnosť výkonnej moci.

Do boja o prezidentský post sa po porážke od politického amatéra v poslednej voľbe odnechcelo profesionálovi, súčasnému premiérovi, a tak najsilnejšia strana vytiahla z kádrových rezerv meno súčasného šéfa diplomacie. Jeho nedávne odmietnutie vstupu do prezidentských pretekov znamená, že Smer prišiel o najsilnejšieho kandidáta a súčasná hlava štátu o najsilnejšieho súpera. Je to zlá správa nielen pre stranu, ktorá by mala byť schopná nájsť kandidáta schopného zvíťaziť, ale aj pre ostatných potenciálnych kandidátov s prezidentskými ambíciami. Zlá preto, lebo hlasy voličov, o ktoré mohol bojovať a deliť si diplomat s prezidentom, veľkou väčšinou pripadnú súčasnému užívateľovi prezidentských apartmánov.

Súčasný prezident síce „robí fóry“, opätovnú kandidatúru zatiaľ nepotvrdil a svoje rozhodnutie avizuje zverejniť až v jeseni, ale jeho odchod z politickej scény je viac než nepravdepodobný. Keďže svojimi postojmi sa jasne profiluje ako kandidát opozície, v prípade, že by v septembri - pol roka pred voľbami - oznámil, že kandidovať nebude, bola by to pre opozíciu katastrofa. Napokon, nervózni opoziční lídri už apelujú na prezidenta, aby zverejnenie svojho rozhodnutia opäť kandidovať urýchlil. Za pár mesiacov do volieb vymyslieť a stvoriť seriózneho adepta, ktorý by mal slušné šance na zvolenie, predstaviť ho verejnosti a presvedčiť ju, že to je ten najlepší, to by bola úloha z kategórie nesplniteľných.

Najväčším favoritom na post prezidenta je teda súčasná hlava štátu. Pre Slovákov je suverénne najdôveryhodnejším politikom. Jeho medializované problémy z éry podnikateľa a filantropa mu zatiaľ neublížili, hoci sa nedá vylúčiť (ba dá sa očakávať), že daňové či pozemkové aférky budú mať na jeho popularitu skôr či neskôr negatívny vplyv. Impozantná podpora verejnosti zvádza k záveru, že na to, aby obhájil svoj mandát, mu stačí nerobiť nič. Skutočnosť je však zložitejšia. Prezident bude musieť ísť do kampane obhajovať svoje činy, vysvetľovať svoje postoje a nevyhne sa konfrontácii s kritikmi, ktorých rady hustnú, i so súpermi, ktorých zatiaľ nevidno, ale určite sa objavia.

Jeho kampaň bude mať v porovnaní s predchádzajúcou rozdielny charakter. Bude podstatne kratšia než dva roky, tentoraz sa bude počítať na mesiace (netreba do nej rátať čoraz frekventovanejšie výjazdy do regiónov - všetko v rámci normy, podobnú taktiku kontaktov s regiónmi roky úspešne praktizuje jeho český kolega). Prezident už nepotrebuje viesť nákladnú bilbordovú kampaň, ktorá mu spôsobila také nepríjemnosti v účtovníctve - keď v sebe objavil prezidentské ambície, nepoznal ho nik, dnes ho pozná celé Slovensko. Je pravdepodobné, že v kampani sa neobjaví ani úspešná marketingová značka Dobrý anjel - na sklony hlavy štátu k filantropii si slovenská populácia stihla vytvoriť rozdielne a vyhranené názory.

V súvislosti s nadchádzajúcim bojom o post hlavy štátu však určite stojí za pozornosť záhadná občianska iniciatíva, ktorej aktéri by v prezidentskom kresle radi videli rozporuplnú postavu slovenskej justície - sudcu Najvyššieho súdu pýšiaceho sa výnimočnou úspešnosťou v sporoch na ochranu osobnosti či v disciplinárnych konaniach. S pravdepodobnosťou hraničiacou s neistotou vstúpi teda do prezidentskej kampane aj nekompromisný kritik celej slovenskej politickej scény bez výnimky (veru ťažko nájsť niekoho, na koho by nemal ťažké srdce). Sudca nikdy nedostatkom sebavedomia netrpel a na guráži mu isto pridala aj pozoruhodná reakcia na jeho radikálne kritické materiály publikované na sociálnych sieťach.

Veľkou motiváciou sudcu, ktorého nespochybniteľnou výhodou je, že ho všetci poznajú, hoci v tomto momente ho málokto vníma pozitívne, je aj pocit krivdy, ktorý si roky starostlivo pestoval. Pri rozhodovaní o tom, či vyrazí do boja o prezidenta, bude popri deklarovanej podpore svojich priaznivcov hrať kľúčovú rolu predovšetkým skutočnosť, že dni jeho sudcovskej kariéry sa krátia - v súčasnej politickej konštelácii by prestal byť sudcom do minúty od dovŕšenia šesťdesiatpäťky stanovenej zákonom.

Z času na čas sa politické senzácie pod Tatrami vyskytnú. Ak by sa sudcovi podarilo postúpiť do druhého kola, senzácia by to nepochybne bola. Úspech by sa dal prirovnať k získaniu miestenky na olympiádu - na cenný kov by síce nedosiahol, ale už samotná účasť vo finále by mu otvorila veľké možnosti v ďalších bojoch o kovy politické, v prvom rade o miestenku do parlamentu vo voľbách, ktoré budú nasledovať po tých prezidentských. Tento model úspešne otestoval dnes už politicky pochovaný zakladateľ strany Sieť, keď dokázal premeniť voličský zisk v prezidentských voľbách na pohodlný vstup do parlamentu a dokonca siahal na účasť vo vláde.

Ak teda sudca vypočuje hlas ľudu svojho a vstúpi do kampane, máme sa na čo tešiť. Jeho život, dielo a názory sú zárukou, že rozhodne nebude nudná.

VIDEO Plus 7 Dní