Tip na článok

Komentár Miloša Luknára: Biskupom sa stále máli

Poľsko je prinajmenšom rovnako katolícka krajina ako Slovensko. Napriek tomu tam od začiatku tohto roka existuje úplná odluka cirkvi od štátu.

Katolícka cirkev, presnejšie jej slovenská vrchnosť, sa opäť raz vyfarbila. Predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský totiž pred pár dňami podmienil odluku cirkvi od štátu, teda jej odstrihnutie od štedrého štátneho rozpočtu, vrátením ďalších majetkov, ktoré jej vraj kedysi v minulosti patrili.

„Keby sa malo nejakým spôsobom meniť financovanie cirkví a náboženských spoločností, katolícka cirkev a všetky ostatné cirkvi, ktoré sú na Slovensku, budú musieť a legitímne položia otázku, čo s majetkom, ktorý cirkvám ešte vrátený nebol,“ vyhlásil.

To je už naozaj prisilná káva. Ako všetci dobre vieme, cirkvám, a predovšetkým katolíckej, sa vrátili zhabané majetky v priebehu dvoch reštitúcií, uskutočnených na základe zákonov z roku 1993 a 2005. Týkalo sa to stoviek budov a objektov, neraz mimoriadne vysokej hodnoty, tisícok hektárov pôdy a lesných porastov.

Mnohé z nich cirkev komerčne prenajíma a získava za to obrovské finančné prostriedky. Pozoruhodné je, že samotná cirkev síce už roky tvrdí, že vlastne ani nevie, čo všetko jej štát vrátil, pretože si takú celkovú evidenciu nevedie, no zároveň vie, že jej nebol vrátený všetok majetok.

Ak to tvrdí katolícky klér, ešte sa to pochopiť dá. Asi by nebolo vhodné, keby sa ovečky dozvedeli, čo všetko cirkev vlastní. A ešte sa jej máli a usilovne vyberá nezdanené peniaze od veriacich doslova pri každej možnej príležitosti - pri pohreboch, krstoch, svadobných obradoch, omšiach, pri modlitbách za zosnulých, birmovkách či svätom prijímaní.

Oveľa tragikomickejšie však je, že ani štát vôbec netuší, čo všetko cirkvi v rámci reštitúcií v minulosti vrátil. Pritom do vlastníctva získala aj majetky, ktoré jej nikdy nepatrili, ale ich mala iba v prenájme od štátu. S podmienkou, že ich musí využívať na presne stanovené účely, napríklad ako školy či starobince. Dnes ich prenajíma za peniaze, čiže s nimi veselo kšeftuje.

Z nedávnej minulosti poznáme prípady, keď prenajala priestory miestnemu mafiánovi, ktorý v nich zriadil diskotéku známu ako brloh nerestí, alebo vyhnala žiakov z budovy gymnázia s mnohoročnou tradíciou, pretože ju chcela prenajať súkromnej firme za väčšie peniaze.

Znie to až neuveriteľne, ale podľa niektorých odhadov vlastní katolícka cirkev až desatinu pôdy v celej krajine. A napriek obrovským majetkom, ktorými disponuje, dostáva od štátu každý rok ešte aj príspevok vyše dvadsať miliónov eur na platy duchovných a prevádzku ústredia.

Nehovoriac o ďalších miliónoch eur z rozpočtu určených na údržbu cirkevných objektov, platy cirkevných zamestnancov v štátnych inštitúciách a katechétov v štátnych školách, financovanie teologických fakúlt či dotácie rôznym cirkevným organizáciám.

Tí menej zábudliví si isto pamätajú, ako po páde socializmu naši biskupi naliehavo požadovali navrátenie zhabaných majetkov, pretože to považovali za rozhodujúcu podmienku na odluku cirkvi od štátu.

Majetky naspäť dostali, aj také, ktoré nikdy nevlastnili - a zrazu odluku už nechcú. Isteže, je oveľa príjemnejšie dostávať každoročnú štedrú finančnú injekciu od štátu, presnejšie, od politikov, ktorí si takto za cudzie peniaze kupujú priazeň kléru - a tá sa najmä pred voľbami zíde.

Možno tam treba hľadať odpoveď na zákernú otázku, prečo práve sociálni demokrati vychádzajú biskupom v ústrety oveľa viac než predchádzajúce, pravicové vlády. Ako je možné, že inštitúcia, ktorú financuje štát desiatkami miliónov eur, nedokáže od roku 2012 ministerstvu kultúry poskytnúť presný a kompletný zoznam svojho majetku, argumentujúc rôznymi detinskými výhovorkami? Poľsko je prinajmenšom rovnako katolícka krajina ako Slovensko.

Napriek tomu tam od začiatku tohto roka existuje úplná odluka cirkvi od štátu a teraz ju financujú veriaci prostredníctvom časti dane, ktorú jej môžu venovať. V Poľsku je to pol percenta. Podobný systém majú aj v ďalších silno katolíckych krajinách, v Taliansku a Španielsku.

U nás financujú cirkev zo svojich daní všetci občania, teda, paradoxne, nielen neveriaci, ale napríklad aj homosexuáli, voči ktorým naši kňazi tak húževnato broja.

Aj v tomto prípade zrejme platí, že peniaze nesmrdia. Je smutné, že naši biskupi práve v čase, keď sa pápež František snaží apelovaním na skromnosť a duchovnú čistotu napraviť povesť cirkvi, pošramotenú nespočetnými škandálmi a mamonom kléru, naši páni biskupi požadujú ďalšie a ďalšie majetky. Možno aj to je dôvod, prečo sú naše kostoly čoraz prázdnejšie.

VIDEO Plus 7 Dní