Štvú vás vaše deti? Voľte Fica a zničíte im budúcnosť! - Pamätáte sa ešte na tento predvolebný vtip? Napadol mi teraz v súvislosti s tým, ako dopadlo referendum o vystúpení Britov z únie. Tak ako kedysi u nás starší voliči volili Mečiara a neskôr Fica, tak rozhodli britskí starí rodičia o budúcnosti svojich vnukov. Žiaľ. Nevešajme však hlavu, ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré.

Podľa referendových štatistík bolo za vystúpenie z únie 56 percent ľudí vo vekovej kategórii 50 - 64 rokov a ešte viac, až 61 percent, v kategórii nad 65 rokov.

Naopak, mladí Briti rozhodli jasne - 75 percent vo veku od 18 do 24 rokov chcelo zostať súčasťou Európy, podobne ako 56 percent z vekovej kategórie 25 - 49 rokov.

Summa summarum je to jasné - keby hlasovali iba ľudia približne do 60 rokov, Briti by v únii zostali. Kacírska myšlienka? „Ďakujeme za zničenie našej budúcnosti.“

„Je škoda, že dôchodcovia majú viac nenávisti k cudzincom ako lásky k vlastným vnukom.“ „Dedko a babka sa mi za tento výsledok ospravedlnili.“

Tieto, ale aj mnohé ďalšie komentáre sa objavili na sociálnych sieťach po tom, ako boli výsledky jasné. A hneď k tomu pribudli ďalšie, oveľa tvrdšie vyjadrenia: „Keď sa vzhľadom na výsledky referenda začne v krajine recesia, bude treba v prvom rade znížiť dôchodky ľuďom nad šesťdesiat, ktorí hlasovali za brexit.“

Tvrdé? Mne sa nezdá. Niekedy mám fakt pocit, že mladí majú viac rozumu ako starší. Bez ohľadu na krajinu. Inak, čisto štatisticky - britskí dôchodcovia nad šesťdesiat si možno skomplikovali život maximálne na 15-20 rokov, mladým ho však sťažili minimálne na 50. A to je podstatný rozdiel. Inak ma v podstate britské referendum nejako extra neprekvapilo a nebudem klamať, ani nerozhodilo.

Na rovinu - pri čítaní všetkých tých reakcií, názorov štátnikov a komentárov som niekedy mala pocit, akoby sa mala začať tretia svetová. Haló, spamätajme sa! Čo sa vlastne stalo? To, že polovica (žiaľ) obyvateľov jednej krajiny dala Bruselu jasne najavo, že ho má plné zuby. A? Veď nám tým vlastne preukázali neuveriteľnú službu.

Nech sa Brusel aj s Merkelovou láskavo zamyslia. Toľko nezmyselných opatrení, smerníc, nariadení, premrhaných peňazí, nekoncepčných rozhodnutí a velikášskej politiky zo strany vedenia Európskej únie si nezaslúžilo nič iné. Iba riadnu facku. Keď vás niekto v manželstve dlhodobo dusí, tak vám asi tiež jedného dňa dôjde trpezlivosť a odídete. A možno tým diktátorskému partnerovi pomôžete, aby pochopil, že sa musí zmeniť. A s niekým iným mu to potom možno vyjde.

Verím, že aj nám Briti týmto pomohli. Ak Brusel správne pochopí podstatu britského NIE únii, máme my ostatní vyhraté. Pretože tak ako doteraz nikto nevymyslel lepšie spolužitie ako manželstvo - napriek tomu, že takmer každé druhé sa končí rozvodom (aká podobnosť s výsledkami referenda) - , tak nikto doteraz nevymyslel nič lepšie ako myšlienku spoločnej Európy.

Nebudem sa tu teraz oháňať nejakým Svätoplukom a historkou o troch prútoch, ale, ruku na srdce - niečo na tom bude. Koniec koncov, veľkí muži to vedeli už dávno.

Jeden z najväčších štátnikov novodobej histórie Winston Churchill povedal už v roku 1946, keď sa svet spamätával z následkov 2. svetovej vojny: „Musíme vybudovať niečo ako Spojené štáty európske.“

Inak, jeho slovami sa pred referendom (aj po ňom) oháňali nielen odporcovia brexitu, ale aj jeho zástancovia. Churchill totiž jasne deklaroval i to, aké miesto by mala mať Británia v onom európskom zväzku: „Základom tohto spojenectva je nemecko-francúzske partnerstvo, čo zabezpečí blahobyt a silné hospodárstvo Európy spolu s USA a Veľkou Britániou ako priateľmi a sponzormi.“

Aj keď jeho slová dnes mnohí spochybňujú argumentom, že sa tak vyjadril najmä pre upokojenie Sovietskeho zväzu, ktorý mohol mať výhrady proti silnému spojenectvu Európy s Britániou, fakt je, že Churchill nebol zástancom klasického členstva jeho krajiny v takomto zväzku.

Nech už to myslel tak alebo onak, myšlienka európskeho spoločenstva má svoje opodstatnenie. Teraz možno ešte viac ako predtým. Pre našu krajinu nespochybniteľne, pretože prípadný rozpad Európskej únie by znamenal pre Slovensko katastrofu. Extrémisti, ktorí volajú po ďalších referendách či prípadných exitoch - a, žiaľ, takých máme aj u nás - , sú pre našu budúcnosť nebezpeční.

Aj na to by páni v Bruseli mali myslieť, keď budú sedieť nad novou manželskou zmluvou. Železo treba kuť, kým je horúce. Aby výsledok stál za to. Ešte raz vďaka, Ostrovania, azda ste nám pomohli. Držme si navzájom palce. Jeden zo slávnych Britov John Lennon kedysi povedal: „Všetko bude na konci v poriadku. Ak to nie je v poriadku, potom ešte nie je koniec.“