Tip na článok
 Ilustračné foto

Nancy Závodská: To nie je alternatíva!

A už ich tam majú aj Nemci. Extrémistická pravicová strana AfD (Alternatíva pre Nemecko) sa dostala do tamojšieho parlamentu s takmer trinásťpercentným volebným výsledkom.

Prvýkrát od konca druhej svetovej vojny tak budú v nemeckom Bundestagu sedieť predstavitelia strany, ktorá je skeptická voči Európskej únii, bojuje proti utečencom, nevidí veľký zmysel v záchrane eura a presadzuje extrémistické riešenia. Požaduje dokonca revíziu výsledkov druhej svetovej vojny. A hoci sa tvári ako nový vietor, pravda je taká, že sú to obyčajní pravicoví populisti, ktorí nemajú ďaleko k fašistom. A to píšem s plnou vážnosťou.

Mnohí už možno zabudli napríklad na vyjadrenia ich európskej poslankyne Beatrix Storchovej, ktorá navrhla strieľať na hraniciach utečenkyne - inak, pôvodne hovorila aj o deťoch, ale to neskôr odmietla. Aké ľudské!

O to viac ma prekvapuje, s akým pokojom politici na všetkých úrovniach nemecké voľby vnímali. „Ich výsledok nesignalizuje žiadnu katastrofu, to je osviežujúce v Európe,“ povedal počas volebného dňa šéf parlamentného zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd). Ktovie, či si to myslí aj po zverejnení volebných výsledkov.

Inak to vidí napríklad Ústredná rada Židov v Nemecku, ktorá sa obáva, že AfD sa neskôr obráti proti Židom. „Je to strana, ktorá bojuje proti menšinám,“ povedal predseda Josef Schuster. Po-dľa neho v súčasnosti sú tou menšinou pre AfD moslimovia, ale to sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Rovnaké obavy vyjadrili hneď po zverejnení volebných výsledkov aj predstavitelia európskych židovských organizácií.

Fakt je, že prítomnosť extrémistických strán v parlamente nie je v Európe nič nové - majú ich tam nielen Gréci, Maďari či Bulhari, ale aj také vyspelé krajiny ako Švajčiarsko, Francúzsko, Holandsko, Dánsko či Nórsko. Až to začína vyzerať tak, že Európa si zvyká na extrémistov. A hoci sa všetci tvária, že ich sila nebude rásť donekonečna - napríklad v Nemecku sa hovorí o strope pre takúto stranu okolo 15 percent - a nikdy sa im nepodarí dostať k moci, pravda je taká, že zaspať na vavrínoch nás môže vyjsť veľmi draho.

„Je možné, že ak veci v Európe pôjdu zle, ak eurozóna bude mať znovu problémy, tak to bude AfD nahrávať. Nebudú síce mať koaličný potenciál, ale budú ako kotlebovci v našom parlamente - zužovať priestor na vytvorenie hodnotovej koalície, čo bude viesť skôr k vytváraniu pragmatických koalícií,“ povedal odborník na medzinárodné vzťahy Marek Lenč pre Denník N pred nemeckými voľbami.

Výsledok extrémistickej Alternatívy pre Nemecko šokoval aj tamojšiu politickú scénu. Hoci všetci predpokladali, že do parlamentu sa dostanú, takmer 13 percent je nemilé prekvapenie. Uznala to aj samotná nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej strana stratila veľkú časť voličov práve ich prechodom k AfD. „Získame ich späť dobrou politikou,“ vyjadrila sa na sociálnej sieti krátko po zverejnení volebných výsledkov. Čo pod pojmom „dobrá politika“ myslela, je otázne. Inak, podobnú otázku si dnes musia klásť politici vo všetkých európskych krajinách. Pretože ich doterajšia „dobrá politika“ dokázala jedine to, že vydláždila cestu podobným alternatívam ako tej v Nemecku. Občania prestávajú veriť súčasným politikom, tomu, ako vedú spoločnosť, ako hlúpo riešia ich problémy, ak ich vôbec riešia, ako sa snažia zbaviť zodpovednosti za svoje závažné zlyhania. Radikálne riešenia extrémnych strán sú pre nich oveľa atraktívnejšie.

A to teda naozaj nie je dobrá alternatíva. Pretože ich nové alternatívne riešenia nás budú stáť oveľa viac, než si myslíme. Takže - alternatíva áno. Ale nie za každú cenu. A nie takáto.

VIDEO Plus 7 Dní