Pred šiestimi mesiacmi, pol roka po ruskej invázii, som napísal, že je načase ukončiť vojnu. Naivne som navrhol zmrazenie konfliktu na zopár desaťročí a potom, keď v znepriatelených krajinách bude pri moci úplne iná politická garnitúra, nájsť definitívne riešenie s prihliadnutím na medzinárodne uznané hranice Ukrajiny. Ako sa dalo čakať, nikto ma nevypočul.
Medzičasom ukrajinské sily oslobodili zopár dôležitých miest - vyše tristotisícový Cherson, ako aj strategický Lyman a Izium. Určité územné zisky v Doneckej oblasti zaznamenala aj ruská armáda, ktorá navyše spustila ostreľovanie energetickej infraštruktúry - rozsiahle a často nepresné. Rakety a drony neraz zasiahli obytné budovy a zabíjali civilistov. Mimochodom, obete. V ozbrojených konfliktoch nie je jednoduché dopátrať sa k presným údajom, tieto čísla sú súčasťou propagandy oboch strán. Vyhasnuté ľudské životy sa v každom prípade počítajú v státisícoch, nehovoriac o enormných materiálnych a ekonomických škodách. Čiže mali sme tu mierne posuny na fronte za cenu obrovských strát. Vychádza mi z toho zase len jedno - dobré by bolo ukončiť vojnu.
Samozrejme, ukončiť konflikt sa nedá mávnutím čarovného prútika. Je fakt, že Moskva napadla suverénnu krajinu a prílišné ústupky by sa dali vnímať ako odmena pre agresora. Áno, je otázne, nakoľko sa Putinovi dá veriť, aké sú jeho skutočné zámery a konečné ciele. Ale na druhej strane, pozrime sa na konflikt realisticky. Je naozaj zmysluplné, aby jedinou stratégiou Kyjeva bolo vojenské víťazstvo nad druhou najväčšou armádou sveta? Nehovorím, že je to nemožné, ale koľko to môže asi trvať a za akú cenu?
Ale hovorím, všetko sa dá pochopiť. Teda, až na jednu vec - absenciu akýchkoľvek mierových iniciatív. Diplomatickej kreativite by sa medze nemali klásť, a to na oboch stranách. Ale vlastne si už ničím nie som istý. Pripadá vám snaha zastaviť boje, ničenie a zabíjanie úplne strelená?
