Tip na článok
Miroslav Lajčák

Anka Žitná Lučaiová: Bezzubý strašiak z Marrákeša

Slovo migrácia sa stalo v posledných troch rokoch najväčším strašiakom na európskom kontinente. Oprávnene.

Z nelegálnej migrácie profitovali nielen migranti, ktorí zaplavili niektoré bohaté a nadmieru štedré krajiny Európskej únie. Nemálo získali tiež mnohé neštandardné a populistické strany v Európe, pričom zároveň tradičné strany politického stredu výrazne oslabili. Príklad za všetky ostatné: v roku 2013 získal známy tandem nemeckých konzervatívnych strán CDU/CSU vo voľbách na spolkovej úrovni 41 percent hlasov, v minuloročných voľbách to bolo už len necelých 33 percent a v súčasnosti im prieskumy prisudzujú okolo 26. Populistická, výrazne napravo od stredu stojaca Alternatíva pre Nemecko (AfD) nedosiahla v spolkových voľbách v roku 2013 ani päťpercentnú hranicu, potrebnú na vstup do spolkového parlamentu Bundestagu. Vo vlaňajších voľbách už získala 12,6 percenta a obsadila 94 kresiel. Keby sa dnes konali voľby, AfD by dostala až 16 percent hlasov. Tendencia je jasne stúpajúca. Nemecká kancelárka Angela Merkelová azda v snahe zastaviť tento vývoj oznámila, že v decembri mieni odstúpiť z funkcie šéfky CDU. Možno povedať, že nebyť témy migrácie, nielen nemecké politické strany stredu by mali oveľa viac prívržencov a populistické či neštandardné strany by sa potácali blízko okraja spektra. Nesú sa na migračnej vlne ako na surfovacej doske, dúfajúc, že príliv len tak skoro neopadne. A keďže strach ľudí má veľké oči, prikrmujú ho, kde sa len dá. Strany stredu sledujú tento trend s obavami a tu viac, tam menej ochotne postupne preberajú časť politického arzenálu svojich konkurentov.

„Obeťou“ týchto emócií sa stal najnovšie Globálny kompakt o migrácii. Dokument OSN, ktorý sa týka fenoménu migrácie a rokovať sa o ňom bude 10. a 11. decembra v severoafrickom Marrákeši. I keď v zásade ide iba o politické vyhlásenie a nie o záväzok podľa medzinárodného práva, tento globálny rámec s blížiacim sa termínom vyvolal búrky nesúhlasu a alarmujúcich vyhlásení. Pritom alarm spustili aj krajiny, ktoré sa na príprave dokumentu aktívne podieľali, napríklad za Európsku úniu Rakúsko, ktoré zrazu ohlásilo, že jeho delegácia do Marrákeša nepríde. Je to minimálne zvláštny prístup, pretože deklaráciu OSN predchádzajúcu príprave tohto kompaktu podporilo v septembri 2016 na Valnom zhromaždení OSN nielen Rakúsko, ale aj všetky ostatné krajiny. Triezvy rozum ustúpil emóciám, strachu, ktorý vyvoláva slovo migrácia a mení politické reálie naprieč krajinami. Z globálneho rámca sa stal predmet domácich politických zápasov a získavania lacných populistických bodov.

Na Slovensku podľahla ošiaľu okrem tradičných antimigračných harcovníkov z opozície i Slovenská národná strana a takisto predseda Smeru, bývalý premiér Robert Fico. Dostal sa tým do roztržky s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ktorý presadzuje, aby Slovensko v Marrákeši bolo prítomné na rokovaniach a tam - na mieste - deklarovalo svoj postoj a námietky. Na tomto mieste zacitujem jedného nemenovaného diplomata. Ten hovorí, že „vždy je lepšie byť pri stole a objednať si z ponúkaného menu to, čo sa nám páči a chutí, než byť tým menu“. Tento názor zjavne má i šéf slovenskej diplomacie. Je lepšie byť „pri tom“ a dať zaznamenať svoj názor, uplatniť svoj vplyv, než stáť pasívne a demonštratívne bokom. Poukazovať na to, že už tri štáty z V4 odmietli cestovať do Marrákeša, nie je vecný argument.

Na sociálnych sietiach sa zatiaľ dajú nájsť rôzne katastrofické interpretácie obsahu „kompaktu“, napríklad že od budúceho roka imigranti, nech sa budú nachádzať kdekoľvek, budú môcť voliť a byť volení, aj keď nebudú mať občianstvo príslušného štátu. Nie je to pravda, ale tento blud sa už dynamicky šíri po sieťach kade-tade. Počet migrantov a utečencov sa celosvetovo zvyšuje a obidve tieto skupiny sa miešajú, nie sú od seba, ako ukázali uplynulé tri roky, striktne oddeliteľné. Dodnes spôsobuje tento „mix“ nemalé problémy nielen nemeckým úradom a vyvoláva politické spory. Je prirodzené a pochopiteľné, že neinfomovaní ľudia majú strach. Je však neprimerané, aby politici, ktorí sú o téme informovaní, tento strach podporovali a sami ho šírili. Dokument totiž nedefinuje, čo je legálna a čo nelegálna migrácia. To je vec národných štátov, ktoré si vlastnými právnymi normami určia, čo je a čo nie je v kontexte migrácie legálne.

Treba si však napriek všetkému rozruchu položiť jednu otázku. Ako asi zareagujú samotní migranti na tento dokument? Budú ho vnímať ako výzvu, súhlas, ako ich neodňateľné právo vybrať si cieľovú krajinu svojich snov? Keď mnohí politici a neinformovaní laici takto vnímajú pripravený dokument, budú ho potenciálni migranti vnímať inak?

Stále pritom platí, že Globálny kompakt o migrácii nie je právny dokument a ani po 11. decembri ním nebude. Migrácia je celosvetový problém a ak sa dá niečo s určitosťou povedať, je to fakt, že nebude mať klesajúcu tendenciu a netýka sa iba Európy. S narastajúcou migráciou bude rásť aj potreba vyrovnať sa s rizikami a hrozbami, ktoré prináša. Aj preto je dobré mať na zreteli, že aký prístup si ktorákoľvek krajina zvolí, záleží výhradne na jednotlivých krajinách. Bez spolupráce s inými sa to však nezaobíde, globálny problém sa nedá riešiť izolovane spôsobom „sám vojak v poli“. Je preto dôležité, aby slovenská delegácia do Marrákeša išla a tam na konferencii vyjadrila svoju pozíciu, že kompakt nevyjadruje reálne záujmy Slovenska. Bude to mať väčšiu váhu, než zostať doma a stavať si pieskové opevnenia z mlčania.

VIDEO Plus 7 Dní