Tip na článok
Miroslav Lajčák a Andrej Kiska.

Anka Žitná Lučaiová: Ak má visieť Pellegriniho vláda na šnúrke Dankových gatí, nemá zmysel držať ju pri živote

Je to mimoriadne zlá správa. Ten, kto sa snaží zľahčovať ju a znižovať jej ďalekosiahly význam, nie je hoden svojho úradu. Buď nechápe, čo sa stalo, alebo chápe, a to by bolo ešte horšie. Ak sa hlupák nedokáže pozrieť ďalej než na špičku vlastného nosa, je to poľutovaniahodné.

Ale ak tam, kde má vládnuť zhoda, navyše v takej dôležitej oblasti, akou je zahraničná politika, nedokáže vládna koalícia udržať jednotnú pozíciu, znamená to, že jej hodnotový rámec a geopolitický vektor nie sú v zhode, sú disharmonické a dôsledky môžu byť pre krajinu fatálne. Neistota nahráva odstredivým silám. A takých je na Slovensku viac než dosť, viac, než by sme si pre pokoj a bezpečnú budúcnosť želali.

Po zamietnutí Globálneho rámca pre migráciu parlamentom nezostalo ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi iné východisko, než podať demisiu. Ministra Lajčáka fakticky popravili predseda Smeru Robert Fico a predseda SNS Andrej Danko. Donútili ho podať demisiu tým, že ho nepodporili ani mu neumožnili, aby slovenská delegácia do Marrákeša šla a tam prezentovala svoje výhrady a stanovisko. Vyhral amaterizmus, zápecníctvo, populizmus a vidiecky primitívny nacionalizmus. Sulík, Matovič, Kollár i Kotleba môžu teraz spokojne a vďačne objať predsedu SNS i predsedu Smeru a povedať: „Vitajte medzi nami, priatelia! My, odporcovia európskej integrácie, euroatlantického priestoru aj zanietení ruskí troli medzi nami, vám veľmi srdečne ďakujeme.“Neodbytne to pripomína situáciu z októbra 2011, keď samotní členovia vládnej koalície nepodporili svoju premiérku v kľúčovej otázke eurovalu a nevyslovili jej dôveru. Ak si Robert Fico doteraz myslel, že ani po všetkých doterajších turbulenciách a škandáloch ešte dlho nebude v politickom hrobe, tak si ho práve teraz prehĺbil. Pretože tu nejde o domáci piesok, ale o oveľa širší priestor, prekračujúci hranice tejto krajiny aj s jej drvivou väčšinou zakomplexovaných politických reprezentantov. Figový list, ktorým si predseda Smeru doteraz zakrýval svoju úbohosť, definitívne padol.

Demisia ministra Lajčáka je v prvom rade signál do zahraničia, k blízkym partnerom i vzdialeným pozorovateľom, že na Slovensku nevládne diplomatická prezieravosť a hlavne dôležitý konsenzus v  zahraničnopolitických otázkach. V extrémnom prípade to môže znamenať, že ak by v budúcnosti, nebodaj, nastali mimoriadne dramatické a pre krajinu nebezpečné udalosti, nebude problém pre niekoho zvonku rozložiť a rozčesnúť domácu scénu tak, aby zostala nefunkčná a akcieneschopná. Zreteľný východný vektor nielen predsedu parlamentu Andreja Danka je jedným z týchto rizikových faktorov. O opozícii je škoda v tejto téme hovoriť. Jej bytostný odpor ťahať za jeden povraz v kľúčových zahraničných témach a odpor k EÚ či k NATO už mnohí z jej tábora ukázali, aj v prípade vlády Ivety Radičovej, ktorej boli členmi a ktorú sami z vlastnej vôle potopili. Paradoxne, odvtedy nadávajú strane Smer a jej predsedovi, ktorému sami otvorili cestu k moci. A teraz sa s ním zrazu zhodli a spojili, padli si do náručia a spoločnými silami potopili jediného člena vlády, ktorý im zabezpečoval dôveryhodnosť za hranicami. Skutočnosť, že SNS ako člen vládnej koalície a líder vládnej koalície Smer nedokážu držať kormidlo ani takticky, ani strategicky, bezpečným smerom, ale bez rozmyslu, ovládaní nízkymi emóciami a lacnými heslami z volebného výpredaja, ho len tak zvrtnú, je zarážajúca a neveští do budúcnosti nič dobré.

Slovensko bude od 1. januára 2019 rok predsedať Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Táto inštitúcia má za úlohu prispievať k prevencii lokálnych konfliktov, obnove stability vo vojnových oblastiach a presadzovaniu kolektívnej bezpečnosti. Práve teraz, 6. a 7. decembra 2018, sa v Miláne uskutoční výročné zasadnutie Ministerskej rady OBSE, ktorá je hlavným orgánom organizácie. Taliansko ako súčasná predsedajúca krajina odovzdá štafetu Slovensku, zastúpenému v prvom rade ministrom zahraničných vecí. Hlavnou témou podujatia bude, samozrejme, aktuálna situácia na Ukrajine, ktorá sa dostala v uplynulých dňoch do otvoreného ozbrojeného konfliktu s ruským vojenským námorníctvom v Kerčskom prielive. Incident hrozí prerásť do väčšej a hrozivejšej krízy, než aká doteraz vládne v oblasti Donbasu. Slovensko ako predsedajúca krajina OBSE nebolo vybrané náhodou a len tak náhodou jednomyseľne schválené všetkými 57 členmi organizácie. Stalo sa tak pre vysokú mieru dôvery, ktorej sa ministrovi Lajčákovi dostáva zo zahraničia a po celom svete dlhé roky. Túto vysokú mieru dôvery museli zreteľne vidieť aj slovenskí politickí slepci, keď mu medzinárodné spoločenstvo zverilo funkciu predsedu Valného zhromaždenia OSN v uplynulom roku. Ešte nikdy v krátkej, ani nie tridsaťročnej histórii samostatného Slovenska žiadneho Slováka v zahraničí tak vysoko nehodnotili a tak vážne nevnímali ako Lajčáka. Tam áno, doma už nie. Žabám a myšiam bude vždy chýbať rozhľad bociana. Pravda, každý je nahraditeľný, ak zúžime otázku len na fyzickú stránku veci. Ale nemateriálny rozmer sa nedá nahradiť jedna k jednej. V tomto smere je každý jedinec originálny a len jeho schopnosti, znalosti, talent a kredibilita ho robia výnimočným a nenahraditeľným. A túto kredibilitu ministra Lajčáka vyhodil slovenský parlament ústavnou väčšinou von z okna. Demokrati sa objali s fašistami a ostatní - až na Most-Híd - im nadšene tlieskali.

V tejto chvíli už môže táto vládna koalícia vlastne ukončiť svoju činnosť, dohodnúť sa s opozíciou na predčasných voľbách, pretože práve premrhala zvyšok svojho kreditu ako vláda s transatlantickou a proeurópskou orientáciou. Táto koalícia fakticky skončila vo štvrtok 29. novembra 2018. Ak má visieť Pellegriniho vláda na šnúrke Dankových gatí, nemá zmysel držať ju pri živote. Ani keby Lajčákovu demisiu neprijali, na podstate to nič veci nezmení.

Zdôrazním to na záver ešte raz. Slovenskej politike už od počiatku samostatného štátu chýbajú ako soľ osobnosti, ktoré by disponovali mimoriadnymi odbornými kvalitami a zároveň pevnou chrbticou a charakterom. Ak sa taká nečakane objaví, trpaslíci sa postarajú, aby ktokoľvek, kto ich prevyšuje, zmizol zo scény. Potom je z ich pohľadu opäť všetko v najlepšom poriadku. Nikto nad nich nevyčnieva. Poniže kľučky dverí sú si všetci rovní. V duševnom obzore i v charaktere.

VIDEO Plus 7 Dní