Možno vám rozhodnutie Richarda Sulíka priviesť extravagantných nemeckých milionárov do Národnej rady Slovenskej republiky pripadá trápne, možno ste sa v duchu trochu hanbili za jeho chlapčenskú snahu rozosmiať bohatých hostí vášnivým prejavom za rečníckym pultom, možno ste sa hnevali, prečo ako minister hospodárstva radšej nerieši hroziacu energetickú krízu. A zrejme máte pravdu. Ale, úprimne, bola to len otázka času, kedy niečo podobné zažijeme. Lebo spojenie politika a hviezdy reality šou je čoraz prirodzenejšie, rozdiely medzi nimi sa stierajú a podobnosti zvýrazňujú.
Nie náhodou mi návšteva Geissenovcov na Slovensku vnukla nápad práve na reality šou. Ak sa niekomu pozdáva, môže ho pokojne speňažiť, vzdávam sa autorských práv aj akéhokoľvek nároku na honorár.
Navrhujem do väčšieho domu zatvoriť 150 ľudí. Ideálne by bolo 75 mužov a 75 žien, ale keďže nežijeme v ideálnej, ale stále trochu konzervatívnej spoločnosti, medzi účastníkmi zrejme budú mať prevahu muži. Súťažiaci z najrozličnejších oblastí života s jediným spoločným menovateľom - túžbou po spoločenskom uznaní a pohodlnom živote - budú pred očami verejnosti zvádzať ostré slovné súboje, predvádzať sa, tváriť vážne, občas aj trepať sprostosti. Jednoducho sa budú snažiť zaujať, zapáčiť sa ľuďom.
Médiá zabezpečia dennodenný prísun informácií o ich súčasných aktivitách, majetkových pomeroch, ale aj prešľapoch z minulosti. No a potom, najlepšie raz za štyri roky, diváci dostanú príležitosť hlasovať za svojich favoritov. Tí neúspešní si zbalia kufre, zoberú slušnú finančnú odmenu a vrátia sa do sivého, skutočného života. Do domu za nich prídu náhradníci a hra sa znovu naplno roztočí.
Prosím? Máte pocit, že môj nápad nie je úplne originálny, navyše vám pripadá skôr ako béčková produkcia? No a čo, plagiátorstvo je dnes v trende. Navyše ani Richard Sulík nepriviedol na Slovensko áčkové hviezdy reality šou, nenahovárajme si, Geissenovci nie sú žiadne Kardashianky. Napriek tomu Slováci za nimi šaleli.
