Ten posledný, ktorý už nadvihol zo stoličky aj tých, ktorí sa snažili ozbrojiť nekonečnou trpezlivosťou a doteraz držali zaťaté zuby, bola katastrofa s registráciou na očkovanie obyvateľov. Ťažko sa dá obhájiť skutočnosť, že síce viete minimálne niekoľko mesiacov, že najúčinnejšou zbraňou proti pandémii bude masívne zaočkovanie obyvateľstva a že sa bude musieť pre nedostatok vakcín očkovať vo vlnách, napriek tomu nedokážete pripraviť používateľsky priaznivé prostredie na to, aby sa zodpovední záujemcovia o vakcíny mohli online zaregistrovať do poradovníka. A to bez straty ľudskej dôstojnosti. Aby nemuseli ľudia s vekom vyšším ako 60 rokov, prípadne ich blízki, ktorí im chcú pomôcť, sedieť po večeroch pri počítačoch a striehnuť na to, či im systém pred tým, ako sa zrúti, náhodou neponúkne aspoň jedno voľné miesto, ktoré nebude vzdialené viac ako sto kilometrov od ich bydliska. O to tristnejšie sú informácie, že Centru pre zdravotnícke informácie, ktoré patrí pod ministerstvo zdravotníctva, ponúkali programátori pomoc s vývojom funkčného poradovníka. Žiaľ, neúspešne.

Ďalšie otázky v súvislosti s vakcináciou vzbudzuje aj pojem kritická infraštruktúra. Toto slovné spojenie je opradené množstvom záhad, najmä však tou, kto všetko do nej vlastne patrí a z akých dôvodov. Pôvodne asi malo ísť o zdravotníkov, hasičov, policajtov a ďalších nezastupiteľných zamestnancov štátu, ktorí majú byť v očkovaní uprednostnení aj pred najohrozenejšími seniormi spĺňajúcimi všetky vekové kritériá na podanie vakcíny. Ukazuje sa však, že štátne inštitúcie sa správajú tradične papalášsky a nehovoríme preto len o kľúčových jedincoch, ale skôr o tisícoch zvýhodnených úradníkov, ktorí sú v správnom čase na správnom mieste.

Nehádžme všetko na Krajčího. Zmätky s bujnejúcim počtom kritickej infraštruktúry sú vizitkou viacerých politikov, ktorí majú na starosti konkrétnu sekciu štátnej správy. Za priebeh očkovania slovenskej populácie však zodpovedá minister zdravotníctva a treba uznať, že zatiaľ odoláva pokusom o odvolanie lepšie ako azbestový oblek horúčave.

To sa môže už o pár chvíľ zmeniť. Na stole je totiž vládna kríza a Matovič ju musí začať v najbližších dňoch riešiť. Sulík s Remišovou nakreslili červenú čiaru, cez ktorú nechcú ísť, a nazvali ju rekonštrukcia vlády. Môžeme si pod tým predstaviť všeličo od odvolávania premiéra, ministrov až po zmeny na ďalších dôležitých koaličných postoch, preto sa ponúknutie rezignácie kritizovaného Krajčího javí ako úplné minimum. Otázne je, či vôbec táto taktika môže byť úspešná a čo prinesie, keď na čele politických strán ostanú opäť tí istí. Môžete totiž ľahko zmeniť programové vyhlásenie alebo podľa aktuálnych potrieb štátu upraviť vládne priority, ale mentálnu kapacitu jedincov zo dňa na deň ešte nedokázal zmeniť nikto. Je reálne čakať, že vzájomné podrazy koaličných lídrov prestanú v momente, keď si z vládnych sadnú do parlamentných lavíc? Odpoveď zrejme poznáme všetci.

Problém je, že nech bude koniec aktuálnej vládnej krízy akýkoľvek, nepôjde o nič iné ako len o plátanie dier na tečúcej lodi. Po roku je jasné, že ani s ústavnou väčšinou sa im nepodarilo postaviť špičkovú plachetnicu. Navyše, ak bude vláda pokračovať v doterajších výkonoch, tak si môžeme byť istí len jedným - že predčasné voľby budú. Možno nie hneď, ale bude to obrovské prekvapenie, keď táto bárka dopláva do prístavu v podobe volieb v riadnom termíne.