Pred rokom sa pritom zdalo možné, že sa situácia s priebehom pandémie konečne začne meniť k lepšiemu. Rozbiehalo sa očkovanie najohrozenejších vekových skupín a politici mali plno sľubov o tom, že tento rok bude iný ako predošlý. Žiaľ, dnes už vieme, ako sa to na Slovensku podarilo v priebehu 12 mesiacov zmrviť. V boji s covidom sme opäť najhorší na svete, nemocnice kolabujú, pre nedostatok lekárov a sestier stojíme na prahu humanitárnej katastrofy, zdravotníci, ktorí to ešte nevzdali, melú z posledného, podnikatelia a živnostníci zasa krvácajú finančne, pretože pre neustále sa meniace obmedzenia nemôžu naplno otvoriť prevádzky alebo sa venovať svojmu živobytiu. Akoby niekto končiaci sa rok obkreslil cez „kopirák“ a ako predlohu použil rok 2020. Dva roky života s vírusom sú za nami a vyzerá to, že kompetentní sa nepoučili v ničom.
Je ťažko pochopiteľné, že krízové situácie koaliční politici neriešia odborne, analyticky a s dohodnutým spoločným plánom, ale náhodne generovanými nápadmi, ktoré sa potom silou-mocou snažia pretlačiť cez parlament, pričom sú neraz odkázaní na sporné hlasy opozície. Tá sa na tom kráľovsky baví a spokojne počíta rastúce preferencie. Koaličná stratégia je v tomto ohľade rovnako sofistikovaná ako vysvetľovanie rozdielnych názorov na divokom západe. Vôbec nie je podstatné, ktorá idea je prínosnejšia, ale ide len o to, kto tú svoju vypáli prvý a komu sa podarí viac oslabiť súpera.
V ostatnom týždni sa vláda predvádzala až tak veľmi, že aktuálny lockdown/nelockdown je občanom úplne na smiech. Naozaj by sme chceli veľa, keby sme žiadali, aby minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský predstavil jasný plán obmedzení, ktorý by sa potom nemusel v nasledujúcom týždni trikrát meniť? Výsledkom koaličného konania v štýle ľahko dementného kráľa z rozprávky Pyšná princezná - Odvolávám, co jsem odvolal, slibuji, co jsem slíbil - je to, že síce máme otvorené obchody, vleky, kostoly, hotely, wellness či posilňovne, kde sa môžeme stretnúť takmer s každým, ale deti nemôžu chodiť do škôl a otázne bude, za akých podmienok a či vôbec budeme môcť navštíviť cez vianočné sviatky najbližších, hoci aj zaočkovaní a s negatívnymi testmi. Ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi hygienici tak trochu za chrbtom pozatvárali triedy, v ktorých sa pôvodne malo vyučovať, ale on do stola ani vtedy nebuchol a naďalej hrá rolu slušného fackovacieho panáka. „Chcel by som vedieť zaručiť, že sa deti v januári vrátia do školy, ale vidíte, aká je situácia,“ komentuje takmer bezradne nedostupné školy.
Hovoriť o očakávaných krokoch, vďaka ktorým by sa ľudia na obmedzenia mohli pripraviť, je u nás sci-fi. Trefne to vystihol v súčasnosti najlepší vyjednávač spomedzi lídrov koaličnej štvorky Boris Kollár, ktorý pripravovaný trojfázový lockdown ministra zdravotníctva zmietol zo stola slovami, že „všetko bude inak“. A mal úplnú pravdu.
Divíme sa neprispôsobivým antivaxerom útočiacim na pokladníčky, ale nervozita je všade. Chladnú hlavu si neudržal ani minister hospodárstva Richard Sulík. Aktuálne tvrdí, že už bude ignorovať odborníkov v konzíliu a jeho odkaz dôvere v efektívnejšie riadenie pandemickej krízy nepridáva. „To sú ľudia, ktorí riešia len to svoje, neriešia nič iné a výsledok sú šialené rozhodnutia. Čiže za mňa hovorím: Stačilo,“ hovorí Sulík. Áno, v komisii by mohli byť aj ekonómovia či psychológovia a nielen zdravotníci, ale stále platí jednoduché pravidlo ako vždy. Za konečnú podobu opatrení aj za ich následky sú zodpovední výhradne politici, ktorí sú pri moci.
Vláda aj po dvoch rokoch tápe a nevie, ako sa vyrovnať s vírusom. Môžeme veriť, že jeho ďalšia mutácia bude slabšia. To by mohol byť pre občanov jeden z najkrajších vianočných darčekov.
