Pohodlne sa vyhrieva v opozícii, z času na čas ponúkne pomerne racionálny, pre masy chytľavý názor na riešenie pandémie, s ktorou vláda „vďaka“ vlastným faulom zápasí čoraz zúfalejším spôsobom, nezabudne prihodiť imidžovú fotku na svoje ostro sledované sociálne siete a touto taktikou s ľahkosťou zbiera voličskú priazeň. Aspoň doteraz to sedelo do bodky, čomu zodpovedali i prieskumy verejnej mienky so strmo stúpajúcou krivkou pre vylepšenú sociálnodemokratickú partaj. Z ničoho nič sa však karta obrátila a na Petra Pellegriniho sa to začalo sypať zo všetkých strán. Až sa môže zdať, že doteraz sebaistá hviezda opozície začína prekvapivo strácať lesk a vyrába amatérske chyby ako na bežiacom páse, čo sa doteraz naozaj nestávalo.

Lavínu odpálila neúspešná snaha zorganizovať počas ostatného kola celoplošného testovania referendum o predčasných voľbách. Ťažko povedať, v čej hlave v centrále Hlasu vznikol tento brilantný nápad. Hoci v ňom bezpochyby je chladnokrvný populistický kalkul, a to najmä pri pohľade na neustále rastúcu nespokojnosť ľudí s prakticky nekončiacim sa lockdownom, nakoniec vyznel Pellegriniho plán skôr ako necitlivé zneužívanie pandemickej krízy.

Ešte ani jeho bývalý šéf si neodpustil ostrú mentorskú poznámku, ktorá stihla medzičasom zľudovieť. „Takto sa to nerobí, do psej matere,“ vysvetlil polopatisticky situáciu odídencom zo Smeru Robert Fico, ktorému však skôr ako sporný termín vadilo to, že nejde o nadstranícku akciu. Rozhodne však nebol jediný, koho idea so zbieraním podpisov v súbehu s vytieraním nosov príliš neoslovila. Pellegrini dokonca musel zhltnúť pomerne drsné odmietnutia od strán, ktoré sa pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti. Aj tie si totiž uvedomili, že hoci by to bola príležitosť zviditeľniť sa, kontext referenda by pre nich nemohol byť žiadnym prínosom.

Ani nedávne odhalenie papalášskeho silvestrovského výletu z roku 2019 šéfovi Hlasu povestné jamky v lícach iste nevyčarovalo. Vládny špeciál s ochrankou odviezol vtedajšieho premiéra na otočku na predstavenie do drážďanskej opery, čo daňových poplatníkov vyšlo takmer na 10-tisíc eur. Pellegrini sa síce zo začiatku snažil zamaskovať tieto maniere podporou slovenského umenia v zahraničí, prečo potom pred všetkými voličmi svoju účasť na predstavení tajil, ostáva menšou marketingovou záhadou. Navyše na ďalšie problematické otázky v súvislosti so silvestrovským „žúrikom“ za štátne peniaze odmietol odpovedať. Obmedzil sa len na to, že je pripravený náklady uhradiť.

Kým niekde, hoci neverejne, Pellegrini umelcov propaguje, krátko nato ich v televíznej debate neváhal podrobiť tvrdej, ale rozporuplnej kritike. Konkrétne za účasť v kampani Vakcína je sloboda. Hoci sa za svoje scestné slová neskôr ospravedlnil, uškodili mu výrazne, pretože ani náhodou neostali bez povšimnutia. „Čo ma najviac pobúrilo, bolo to, keď tvrdil, že vraj sme za to dostali honorár a boli sme prednostne zaočkovaní. Je to klamstvo, všetci sme to robili bez nároku na honorár, zaočkovaná nie som, počkám si, kým príde na mňa rad,“ vysvetlila za všetkých herečka Kamila Magálová.

Otázne je, či nedozrel správny čas na to, aby Peter Pellegrini nejakou novou aktivitou pretrhol uvedenú smolnú niť. Napríklad by mohol skúsiť ako dlhoročný digitálny líder Slovenska v súvislosti s podozrením polície z tunelovania dodávok informačných systémov vo finančnej správe povedať niečo k tomu, ako tieto tendre prebiehali. Či radšej ani nie?