Naši ľudia mohli úplne všetko, až do tej miery, že akýkoľvek skutok, ktorý by ich dostal do nepríjemnej situácie, sa radšej nikdy ani nestal. Legendárny je v tomto smere Kaliňákov výrok, prečo NAKA za jeho pôsobenia neriešila politicky závažné kauzy. „Na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať,“ odpovedal pred štyrmi rokmi s pokojom sebe vlastným vtedajší minister vnútra. Odpoveď z rétorického hľadiska takmer dokonalá, ako málo však mala spoločné s realitou, vidíme až v súčasnosti.

Smutné však je, že vládna zostava, ktorá pri kormidle nie je ani celý rok, si začína osvojovať praktiky pripomínajúce predošlé koalície. Dokonca sa zdá, že začína napodobňovať to, čo ešte nedávno ostro kritizovala a vďaka čomu získala vo voľbách také percentá voličských hlasov, ktoré sa jej možno už nikdy nepodarí obhájiť. Voliči niektoré postupy vnímajú veľmi citlivo a minimálne by ich v tejto forme nečakali od strán, ktoré sľubovali výraznú zmenu.

Nechajme bokom chaos, ktorý spôsobuje čoraz častejšie využívané zrýchlené legislatívne konanie v parlamente alebo amatérske plátanie protipandemických opatrení, keď vláda s prekvapením zisťuje, že nemá v čase vrcholiacej krízy nariadeniami pokrytých niekoľko dní. Aktuálne vzbudili pozornosť najmä dve udalosti, ktoré naznačujú, že koalícia je v prípade presadenia svojich zámerov ochotná ísť až za hranicu dobrých zvykov. A hoci svoje konanie ospravedlňuje ušľachtilými úmyslami, čo ostatne robí každý, kto má moc, vo finále ostáva len nepríjemná pachuť.

Prvým prípadom je návrh poslancov za OĽaNO Kyselicu, Kremského, Majorovej a Garstkovej, ktorí chcú, aby sa vedúci odborov na okresných úradoch dali odvolať na návrh ministra. Tieto plánované čistky zdôvodnili tým, že chcú dať šancu novým úradníkom. „Jedným zo základných pilierov zmeny fungovania okresných úradov je možnosť zmeny personálneho obsadenia vo vedúcich funkciách tak, aby dostala šancu nová generácia úradníkov s inovatívnymi myšlienkami, s chuťou zlepšovať služby poskytované štátom, ktorá rozumie zmene, ktorú táto vláda prináša, a stotožňuje sa so smerovaním a cieľmi, ktoré chce vláda v tejto oblasti dosiahnuť,“ napísali v návrhu novely. Z uvedeného jasne vyplýva, že pôjde najmä o to, aby boli úradníci poslušní po straníckej linke. Plošné výmeny nie sú systémové, nemôže z nich vzísť nič zmysluplné. Dajú sa vnímať aj ako pomsta, ktorá sa dá ťažko obhájiť. To, že ich praktizovali predošlé vlády, neznamená, že táto sa má správať rovnako. Poslanci síce návrh po kritike stiahli, ale len na dopracovanie, takže čoskoro sa vráti.

Druhým prípadom, ktorý môže oslabiť pozíciu rešpektovaného kandidáta na špeciálneho prokurátora, sú podozrivé okolnosti s previerkou Daniela Lipšica. Tomu s podaním žiadosti pomohol sused a kamarát, minister Milan Krajniak. Sám advokát totiž o previerku na najvyšší stupeň „prísne tajné“ požiadať nemôže, čo opäť poslancom uniklo pri zmene zákona, ktorý po novom dovoľuje kandidovať na spomínaný post aj neprokurátorom. V prípade Lipšicovej previerky je však problematických viacero vecí. Konkrétne to, že ju získal expresne rýchlo - za dva mesiace a pár dní, hoci Národný bezpečnostný úrad tvrdí, že bežne táto previerka trvá pol roka a často i dlhšie. Absolútne nesedia ani Krajniakove zdôvodnenia, že Lipšicovi dal urobiť previerku nie kvôli kandidatúre, ale kvôli poradenskej činnosti na jeho ministerstve práce a sociálnych vecí. Na túto prácu však advokát najprísnejší stupeň vôbec nepotreboval.

Ak by koalícia chcela poznať odpoveď, čo si o podobných manieroch myslia voliči, stačí si pozornejšie všímať dostupné údaje. Napríklad tie z aktuálnych prieskumov, ktoré naznačujú, že za krátky čas od volieb prešlo od koalície k Pelleg­riniho Hlasu až 100-tisíc sympatizantov. Toto nelichotivé vysvedčenie naznačuje, že voliči prichádzajú o ilúzie, ako by pravicovo ladená vláda mala fungovať.