Kedysi bola pre deti nebezpečná ulica, dnes je to internet. Naše deti na ňom trávia dlhší čas než vonku a keď sa tam k nim priblížia cudzí ľudia, nadviažu s nimi dôverný kontakt oveľa ľahšie, než tomu bolo v dobách pred-internetových. Deti majú dnes smartfóny v priemere vo veku desať rokov a ich pohyb po sietiach je ťažko kontrolovateľný. Ak v minulosti vedeli, že nemajú nastupovať do cudzieho auta alebo nebrať sladkosti od neznámych mužov, dnes nevedia, ako a čomu sa vyhýbať, pretože na internete sa dá predstierať identita rovesníka, v skutočnosti dospelého sexuálneho predátora. Nezrelosť, neskúsenosť a neznalosť temných zákutí ľudskej duše sú hlavným predpokladom dieťaťa stať sa obeťou.

Diagnóza F65.4 patrí do kategórie duševných porúch. Zatiaľ čo mnohé sexuálne poruchy ako fetišizmus, exhibicionizmus alebo voyerizmus sú neškodné, pedofília je nebezpečnou úchylkou, keďže je orientovaná na najzraniteľnejšiu a najbezbrannejšiu skupinu - na deti.
 

Známy český dokumentarista Vít Klusák spolu s kolegyňou Barborou Chalupovou si vytvorili na viacerých internetových adresách falošné profily dvanásťročnej "Týnušky", aby zistili, ako vyzerá svet skrytých identít lovcov nedospelých detí. Výsledok bol pre nich šokujúci. Už v priebehu piatich hodín nadviazalo s Týnuškou kontakt osemdesiatšesť dospelých mužov rôzneho veku. Väčšinou s výzvou na masturbáciu počas videohovoru. Iniciatívne posielali fotografie svojich genitálií a odkazy na najrôznejšie druhy porna. Po desivom úvodnom pokuse sa tvorcovia filmu rozhodli rozšíriť počet "lolitiek" na tri, ktorými boli dospelé herečky, upravené do detskej vizáže. Pod dohľadom psychológov, sexuológov, právnikov i kriminalistických špecialistov nakrútili celovečerný dokument s názvom V síti. Je varovným mementom nielen pre rodičov, ale aj pre celú spoločnosť, aby vedeli, čo sa dnes vo virtuálnom svete deje a čo všetko sa ich ratolestiam môže prihodiť.

Diagnóza F65.4 patrí do kategórie duševných porúch. Zatiaľ čo mnohé sexuálne poruchy ako fetišizmus, exhibicionizmus alebo voyerizmus sú neškodné, pedofília je nebezpečnou úchylkou, keďže je orientovaná na najzraniteľnejšiu a najbezbrannejšiu skupinu - na deti. V súčasnej dobe popularity sociálnych médií a bezbariérového prístupu k nim sa možnosti sexuálnych predátorov, zameraných na detskú populáciu, mimoriadne zvýšili a poskytujú pedofilom nekonečné možnosti. O tom, že to je vždy na úkor detí, však pedofili nechcú ani počuť. Veď oni predsa deti majú radi… Odcitujem tu slová sexuológa Roberta Máthého, ktorý tvrdí, že pedofil je človek, ktorý uprednostňuje deti ako objekty svojho sexuálneho záujmu, spravidla sa neusiluje o pohlavný styk s nimi, ale ostáva na úrovni dotykov, hladenia, či masturbácie. A to všetko už na úkor dieťaťa je.

Ukážka z diskusného fóra oficiálne tolerovaného pedofilného webu
Zdroj: Internet

Na internete je možné nájsť špeciálne “komunitné” stránky, určené pedofilom a prevádzkované pedofilmi. V profile mnohých užívateľov sa dozvieme, že sa napríklad zaujímajú "o dievčatá vo veku 4 až 12 rokov". Viacerí užívatelia, vrátane administrátorov takýchto stránok, sú učitelia. Vedia rodičia detí o úchylke takýchto učiteľov? Nemali by o tom byť informovaní? A nemalo by o tom vedieť aj vedenie školy? Koľko žiakov by takému učiteľovi po zistení jeho poruchy zostalo v triede? Medzi sexuológmi sa nájde nemálo takých, ktorí zastávajú striktný názor, že pedofili by nemali byť v interakcii s deťmi, vedome by sa od nich mali držať ďalej.

Sexuálne zneužívanie dieťaťa je jednou z najvážnejších negatívnych udalostí pre jeho duševný vývoj. Český dokument, ktorý bude mať premiéru koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka, hovorí práve o tom. Pri nakrúcaní bola prítomná aj psychologička Zora Dušková, která ako riaditeľka českej Linky dôvery má s témou zneužívania detí na internete značné skúsenosti, pretože na telefonickú pomoc Linky dôvery se deti často obracajú. Psychologička bola vo filmárskom štábe aj pre prípad, že by nakrúcanie spôsobovalo herečkám alebo členom štábu traumy. Bolo to správne rozhodnutie, pretože dve z troch herečiek, maskovaných ako nedospelé “lolitky", boli pod vplyvom negatívnych zážitkov napokon nútené využiť ponuku psychologickej pomoci. Aj režisér podľa jeho vyjadrenia mal spoločne s ďalšími členmi štábu v prvých dňoch problémy s nakrúcaním videohovorov, keď sa snažili nepozerať na monitory, pretože tam "hneď v prvých sekundách niekto masturboval".

Na západnej strane od rieky Moravy sa pozreli na svet deviantov kriticky, na slovenskej strane sa aktuálne objavili sympatie voči nim. Istý slovenský denník sa pokúša sexuálne úchylných pedofilov uvádzať a inštitucionalizovať ako predstaviteľov komunity "inakosti". V konfrontácii s dokumentom V síti to bude zaujímavý moment. Inakosť existuje napríklad u homosexuálne orientovaných či transľudí, akurát treba dodať, že tam ide o rovnocenný legálne čistý a všeobecne akceptovaný vzťah dvoch dospelých ľudí, zatiaľčo u pedofilov dieťa v podriadenej pozícii ťahá za kratší koniec. Nie je mentálne zrelé a vyvinuté na to, aby dokázalo rozoznať nebezpečenstvo, v ktorom sa ocitlo. Napozná svoje práva, nevie, že internet je nebezpečnejší než kedysi ulica, kde tvár predátora bola jasne identifikovateľná. Rovnako tak akceptuje autoritu učiteľa- ktorý je, zhodou okolností, pedofil. A zhodou okolností na stránke pedofilnej komunity vykresľuje svoj “coming out” s desaťročným dievčatkom, ktoré ho sexuálne vzrušovalo a on mu venoval nepatričnú telesnú pozornosť v podobe dotykov a bozkov. Že tento pán dnes pôsobí ako učiteľ a popularizuje pedofíliu? Chceli by ste, aby učil vaše dieťa?

Koho práva majú teda dnes prednosť? Práva úchylov? Alebo práva detí? Už poznáme mnohé prípady, kedy sa, dnes už dospelí jedinci, po desaťročiach zverujú, že boli v detstve zneužívaní. A nie len v prostredí katolíckej cirkvi, na ktorú sa v tomto kontexte zvykne pozerať mimoriadne podozrievavým a krivým okom. Žiadne násilie voči deťom nie je opodstatnené. Všetkým násiliam páchaným na deťoch sa má zabrániť. Tak znie citát z dokumentu OSN. A formy násilia majú rôzne podoby. Nemusí ísť hneď o sexuálny styk. Rôzne podoby od citového "zaháčkovania" až po vydieranie pomocou chúlostivých záberov a fotografií, získaných počas komunikácie s obeťou. Podobný postup použili i českí tvorcovia dokumentu V síti. Obrátili v jednom momente garde a z lovcov - predátorov urobili lovnú zver. Klusák sa domnieva, že v ich sieti neuviazli výlučne pedofili, ale aj muži, ktorí sa orientovali na deti preto, lebo sú ľahšie manipulovateľné. Toto konštatovanie nič nemení na tom, že deti treba chrániť pred nebezpečenstvom akejkoľvek podoby, i pred pedofilnou komunitou, ktorá si momentálne hľadá cestu k tolerovaniu jej existencie a odstráneniu pečate sexuálnej deviácie získaním štatútu "inakosti". Na Pride parade už chodia. Na školách už sú. Získali si nekritickú priazeň niektorých médií. Cesta je, zdá sa, pre nich otvorená. Iba deti a hlupáci nevidia nastražené pasce. Tie prvé na rozdiel od tých druhých však za to nemôžu.