Bezradnosť koalície v boji s vírusom bolo v uplynulom týždni vidieť najmä na ministrovi zdravotníctva Krajčím a školstva Gröhlingovi. Zďaleka však nie sú jediní, kto vyvoláva tento pocit.

Krajčí dokáže prekvapiť hneď na niekoľkých frontoch naraz. Fantasticky sa mu to podarilo s oznámením o tom, že by si ľudia nechávali cestu na nákup či „venčenie“ psa schvaľovať cez SMS. Tú by odoslali do akejsi centrály a následne by im túto činnosť niekto zamietol alebo na obmedzený čas povolil. Nielenže nepoznal odpovede na to, koľko ľudí by asi takéto „callcentrum“ muselo zamestnať a nevedel vysvetliť, na základe akých informačných vstupov by anonymný úradník na druhom konci aparátu povolenie posudzoval, Krajčí sa ani len neunúval povedať koaličným partnerom, že chce túto myšlienku oznámiť verejnosti. Mohli by sme nad týmto „prerieknutím“ mávnuť rukou, keby sa neukazovalo, že minister zdravotníctva zlyháva v závažnejších oblastiach, ako je napríklad nezabezpečenie vhodných ihiel a striekačiek na vakcináciu. Tie mohol bez problémov dodať slovenský výrobca, ktorý takmer pred rokom aktívne upozorňoval ministerstvo na to, aby si dodávku objednalo včas, pretože produkty nemusia byť dostupné. Krajčího úrad sa zobudil až pred pár týždňami, keď už domáca firma nemá voľné linky, pretože naplno zásobuje Dánsko či iné európske krajiny. Kým tu je minister bezradný, inde ide s efektívnym využívaním svojho času až na dreň. Napríklad pri odvolávaní šéfov nemocníc, s ktorými sa ani nestretne alebo im dá výpoveď bez udania dôvodu.   

Vyznamenal sa však aj Gröhling, ktorý celý minulý týždeň ohlasoval otvorenie škôl, vo finále to však dopadlo tak, že ešte v piatok poobede nemali riaditelia presné informácie o tom, ako majú od pondelka postupovať, a aj preto sa rozhodli školy nechať zatvorené. Minister školstva postupuje bezzubo, nedokáže tému vzdelávania vo vláde presadzovať ako jednu z kľúčových, preto deti už mesiace sedia doma.

Ak by nebola v stávke budúcnosť krajiny, dalo by sa povedať, že je až komické, ako sa bez výnimiek všetky koaličné strany začínajú tváriť, že do koalície vlastne ani nepatria, že sa v nej ocitli len akýmsi nedopatrením. Opozíciu v skutočnosti vôbec nepotrebujú, vystačia si samy, keďže navzájom na seba útočia bez zábran. Tento trend sa zdá nezvratný a nič na ňom nemení ani rapídna strata dôvery voličov. Matovič koaličnú špinu už aj exportuje a na vnútorné problémy svojej vlastnej vlády sa sťažuje v zahraničí, keď pred francúzskymi novinármi, podobne ako to robil doma, nezmyselne označuje Sulíka za zodpovedného za smrť tisícok ľudí. Ten zasa o premiérovi povie, že je pomstychtivý, a akoby úplne bez sebareflexie začína hovoriť o predčasných voľbách. Ďalšie reprezentantky SaS Ďuriš Nicholsonová a Bittó Cigániková rýchlo zvolajú tlačovú konferenciu, kde skritizujú šéfku Za ľudí Remišovú pre nevyužitú miliardu eur z EÚ. Ministerka na revanš usporiada ďalší brífing, kde sa bráni, že tomu nerozumejú, že európske peniaze využité boli. Jedným dychom však dodá, že nie je spokojná s tým, ako premiér riadi boj s pandémiou, ani s tým, že ministri sa nedozvedia podstatné veci na vládnych zasadnutiach, ale až z Matovičovho Facebooku. Situáciu na Slovensku z nedávnych dní trefne zhrnul minister za Sme rodina Krajniak, ktorý uviedol, že „chaos, aký tu bol, už nemôže pokračovať. Robia bláznov z ľudí, robia bláznov z nás“. Výstižné slová. Za zamyslenie by však možno stálo, podobne ako pri predošlých výrokoch, či by predsa len neboli vhodnejšie pre opozičných politikov ako pre zástupcov koaličných strán či rovno členov vlády. Ak by niekto chcel vymyslieť dokonalé Kocúrkovo, ťažko by to mohol robiť inak.