Politici si totiž uvedomujú, že im horí pod zadkom. Tvrdenia vedcov a odborníkov sú jednoznačné. Delta variant je výrazne infekčnejší, takže na jeseň môžeme očakávať dramatickejšie prírastky, než máme dnes, a keďže zaočkovanosť slovenského obyvateľstva je v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami katastrofálna, reálna je aj hrozba kapacitne nestíhajúcich nemocníc a návrat dlhotrvajúceho lockdownu.

Pozrime si pár faktov. Kým u nás je zaočkovaných minimálne jednou dávkou približne 40 percent obyvateľov (asi 2,1 milióna), v susednom Rakúsku už stihli zaočkovať vyše 5 miliónov ľudí, čo predstavuje viac ako 56-percentný podiel. Obe dávky vakcíny, ktoré prinášajú výrazne vyššiu odolnosť organizmu proti covidu, má na Slovensku aplikovaných len 34 percent obyvateľstva. Problém je pritom výlučne na našej strane a nemáme sa na čo ani na koho vyhovárať. Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Európska únia doručila do všetkých členských štátov dostatok vakcín na zaočkovanie 70 percent obyvateľstva. V preklade teda máme na skladoch toľko riadne schválených vakcín, že by sme mali byť schopní zaočkovať dvojnásobok ľudí, ako sme stihli doteraz.

Lenže to by sme nesmeli byť na Slovensku, kde opozícia na čele s Hlasom, so Smerom či s ĽSNS tvrdo populisticky podporuje voličov nielen v zdržanlivosti voči vakcinácii, ale rovno v protestoch proti „nebezpečnému“ očkovaniu. Koalícia? Tá s najvýraznejšími tvárami ako Matovič a Kollár, hoci ten sa aspoň dal zaočkovať, je v motivovaní obyvateľov rovnako tragická. Premiér Heger môže apelovať na zodpovednosť, koľko chce, ale kormidlo sa mu v tomto ohľade otočiť tak ľahko nepodarí. Kocky sú už zrejme hodené, mnohí Slováci sa na očkovanie prehovoriť nedajú a je jedno, či tak robia z pocitu vlastnej lepšej informovanosti alebo, naopak, z neznalosti, reálnych obáv či ignorantstva. Veľa na tom nezmení ani očkovacia lotéria či iné experimenty. V prípade Slovenska, bohužiaľ, ani mediálna kampaň, a to hneď z viacerých príčin, hoci tá by pomôcť mohla.

Najnovšie dostala stopku pre vojnu medzi ministrom financií Matovičom a ministrom zdravotníctva Lengvarským. Nenechajme sa zmiasť tým, že sú vo vláde za rovnaké politické hnutie. Prečo by konflikt mal byť vždy len medzi koalíciou a opozíciou? To by bolo na dnešnú dobu nudné.    

Matovič nedal Lengvarskému na mediálnu kampaň peniaze, pretože plánuje strážiť efektivitu verejných prostriedkov a chce vedieť, aké zľavy ministerstvo zdravotníctva s médiami vyrokovalo. Ak by sme nepoznali Matovičovu márnomyseľnosť a z viacerých jeho výrokov by nebolo zrozumiteľné, že mu výrazne prekáža popularita ministra zdravotníctva, dalo by sa s ním súhlasiť. Mediálna stratégia má viacero problematických miest a zďaleka pritom nejde len o zľavy, ale najmä o mix vybraných médií a zvolených formátov. Z doteraz zverejnených informácií nevyplýva, že by tvorcom išlo o čo najväčší dosah na obyvateľstvo. Nepochopiteľné podľa viacerých odborníkov je, že kľúčovú kampaň pre štát si ministerstvo riešilo vo vlastnej réžii a nie v spolupráci so skúsenou mediálnou agentúrou. Rovnako kritickí boli aj k chaotickému nákupu reklamného priestoru v jednotlivých médiách.

Výsledok veselý nebude. Vidieť, že slovenskí politici už v prípade očkovania nebojujú o čas, ten sme s najväčšou pravdepodobnosťou stratili žabomyšími vojnami a zjavne nestihneme zaočkovať toľko ľudí, koľko by bolo potrebné na získanie kolektívnej imunity. Hrá sa teda už len o jediné ako-tak voličsky akceptovateľné východisko - komu z nich sa podarí lepšie zvaliť vinu na niekoho iného. A to pocítime všetci.