Rastislav Boldocki

Neviem ako vy, ale nedokážem sa s tými likvidáciami nepriateľov dronom niekde na konci sveta celkom stotožniť. Prípad 71-ročného lídra al-Káidy Ajmanacapho, jeho odstránenie na balkóne v lepšej kábulskej štvrti je ešte to najmenej. Spojené štáty sú s teroristickou sieťou v dlhodobej vojne a vo vojne je to často kto z koho. A hlavne sa vyštudovaný lekár v minulosti prihlásil k viacerým krvavým útokom, netajil sa nenávisťou k Západu a vyhrážal teroristickými útokmi. Čiže situácia je pomerne jasná, Zaváhirí mal na svedomí veľa ľudských životov a predstavoval jasnú hrozbu.

Čo ma trápi viac, že podobné zásahy dronom sledujeme už vyše desaťročia, hovorí sa dokonca o celých zoznamoch teroristov na likvidáciu. Americké stroje usmrtili už desiatky ľudí vrátane nevinných obetí, a to v zahraničí a bez akéhokoľvek súdneho procesu. To sa mi zdá už trochu cez čiaru

Pri podobných úvahách, už ani neviem ako, som si spomenul na klasický príbeh z prvej polovice 20. storočia. Eliot Ness a Al Capone.

O tom, že mafiánsky bos je surový zločinec, nepochyboval v tom čase hádam nikto. Pašovanie alkoholu, nelegálne podniky, kasína a nevestince, úplatky, vraždy, povestný masaker na Deň svätého Valentína, zoznam jeho hriechov bol nekonečný. Aj tak dlho unikal spravodlivosti. Odhodlaný federálny agent a jeho partia nedotknuteľných mu totiž nič nevedeli dokázať. Capone bol jednak pozorný, na seba nepísal takmer žiadny majetok, jednak korumpoval úradníkov a policajtov, jednoducho vždy bol o krok pred svojimi prenasledovateľmi. Zvyšok príbehu asi už poznáte, gangster nešiel sedieť za žiadny hrdelný zločin, ale za obyčajné daňové podvody.

Rozmýšľam, čo keby Eliot Ness mal k dispozícii šikovný vražedný dron. Ako v počítačovej hre by ho nasmeroval, povedzme, nad terasu vily v Chicagu, v ktorej sa Al Capone práve napchával cestovinami a rozprával svojim poskokom kruté, zlé vtipy. A v tom bum-bum-bum a hotovo, koniec, finito. <strong><em>„Spravodlivosť bola dosiahnutá, tento mafiánsky bos už nežije,“</em></strong> mohol by napríklad povedať prezident Herbert Hoover v čase začínajúcej veľkej hospodárskej krízy. Sťažovať by sa nemusel ani agent Ness, veď zásah by mu ušetril kopu práce, energie a nervov.

Zrejme nie. Práve myšlienka, že ani notorický gangster nemôže byť potrestaný bez dôkazov a súdneho procesu, sa výrazne podpísala pod úspech amerického modelu demokracie. Aj preto Spojené štáty vyhrali v studenej vojne, aj preto sa ľudia na celom svete búria proti svojvôli autoritatívnych vodcov a koniec koncov, aj preto prevažná časť Ukrajincov odmieta ruskú nadvládu. Ak sa vzdáme svojich princípov a pravidiel, spravodlivosti nepomôžeme, skôr zasadíme semienko nedôvery a chaosu.