Keď človek sleduje zúfalé pokusy premiéra Eduarda Hegera zachrániť štorkoalíciu, príde mi ho ľúto. Lebo, a to treba uznať, naozaj sa úprimne snaží. Jeho problém je iba v tom, že na hlavných aktérov nemá žiadne páky. Igor Matovič je jeho stranícky šéf a šéfovi sa nerozkazuje, zatiaľ čo Richard Sulík má vlastný svet, vlastné politické plány, vízie a ilúzie. Alebo, povedané ľudovou rečou, obaja ho majú tak trochu na háku.

Aj preto niektoré Hegerove návrhy a vyhlásenia z posledných dní vyznievajú rozpačito. „Potrebujem mať zohratý tím. Nevymením kľúčových hráčov o to viac, ak je tu najväčšia energetická kríza od druhej svetovej vojny,“ tvrdí na margo možného spoločného odchodu Sulíka a Matoviča z ministerských kresiel. Na prvý pohľad to síce znie logicky, ale na­ozaj je tím, v ktorom si dve najvýraznejšie osobnosti nevedia prísť na meno, zohratý? A aké sú alternatívy? Sú v čase najväčšej energetickej krízy od druhej svetovej vojny predčasné voľby alebo menšinová vláda lepším východiskom ako vláda bez šéfov SaS a OĽaNO na ministerských postoch?

Podobne nepresvedčivé sú premiérove slová o tom, že v rozlete ho brzdí fungovanie koaličnej rady. Preto navrhuje, aby sa na ich rokovaniach Sulík s Matovičom nezúčastňovali. Zrejme sa riadi logikou, že keď sa nebudú stretávať, nebudú sa ani hádať. V prípade žiakov základnej školy by takáto taktika asi zabrala, naozaj by stačilo rozsadiť ich. Ale to, že predsedovia SaS a OĽaNO nebudú na koaličnej rade, zďaleka neznamená, že nebudú zasahovať do jej práce. Práve naopak.

Na o potom tu máme odvážny návrh sankcionovať vzájomné útoky na sociálnej sieti. Stranám by hrozila strata predsedu parlamentného výboru či ministra. „To sú veľmi silné sankcie,“ pochvaľuje si Heger vlastný nápad. Ten má jediný háčik. Čo ak ani hrozba trestov neodradí vládnych politikov, aby si rypli do koaličných partnerov? Veď to strany nebudú stíhať obsadzovať uvoľnené kreslá.

Keď sa končila vojna v Bosne, medzinárodné spoločenstvo na čele s USA zavreli srbských, chorvátskych a bosnianskych lídrov na vojenskej základni v Daytone a držali ich tam celé tri týždne. Až kým neuzavreli mierovú dohodu. Niečo potrebné by Eduard Heger potreboval urobiť so Sulíkom a s Matovičom, ak chce zachrániť štvorkoalíciu.

Iba je otázne, koľko by im trvalo, kým by dospeli k dohode. Tri týždne by zrejme nestačili a zima pomaly prichádza