Teraz nechajme bokom, že ešte nie je vo veci rozhodnuté, že súdy zatiaľ ničiu vinu nepotvrdili. Je pravdepodobné, že to bude ešte dlhý proces, plný náročného dokazovania. Zároveň treba priznať, že už aj z toho, o čom v dnešných dňoch vypovedajú viacerí svedkovia (nejde teda o osamotený názor  náhodného kajúcnika), vyplýva, že na Slovensku sa stalo niečo výnimočné. Niečo, čo sa úplne vymyká zo zaužívaných pravidiel civilizovaných európskych krajín. Slovenskú políciu riadil kontroverzný oligarcha Norbert Bödör. A to spôsobom, ktorý z policajných elít robil jeho poskokov. On podľa názoru vyšetrovateľa stál na čele zločineckej skupiny a vrcholovým policajtom na tajných poradách, kde všetci poslušne sedeli, hovoril, akým spôsobom majú nevhodné kauzy zametať pod koberec, ako si rozdelia úplatky či, naopak, ako nepohodlných pritlačia múru a donútia ich k poslušnosti. Je desivé si to predstaviť, ale v obvinení sa uvádza, že ich priamo úkoloval a zadával im príkazy. Policajti mu ako svojmu nadriadenému mali hlásiť stav vyšetrovaných káuz, takže na Slovensku počas vlády Smeru asi nebolo lepšie informovaného a zároveň nebezpečnejšieho človeka ako Bödör. Možno s výnimkou tých, ktorí tento stav v tichosti tolerovali a mohli stáť hierarchicky ešte nad ním.

 

V Bödörovej skupine boli ľudia, ktorých rozhodnutia boli v polícii ultimatívne. Boli to funkcionári, ktorých vplyv bol kľúčový a bez toho, aby o tom vedeli, sa v zbore nič zásadné nemohlo stať. Išlo napríklad o policajného prezidenta Tibora Gašpara, šéfa Národnej kriminálnej agentúry Petra Hraška, riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka či hlavu protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera, ktorý sa preslávil svojou riadne nevysvetlenou prítomnosťou na mieste vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej či podnikateľskými aktivitami svojej manželky, ktoré mali blízko k väzobne stíhanému advokátovi Zoroslavovi Kollárovi. Z celkového sumáru mien vyplýva, že zloženie tejto partie bolo s vysokou pravdepodobnosťou mimoriadne starostlivo vyberané tak, aby pokrylo aj dôležité zložky mimo polície. Nechýbal v ňom totiž špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf odposluchov tajnej služby Marián Zetucha, riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó či šéf ekonomickej sekcie na ministerstve vnútra Martin Fleischer.

Zásadnou vecou, ktorá naznačuje viac ako dosť, však je, že podľa vyšetrovateľa mala zločinecká skupina jednoznačnú politickú orientáciu. Z obvinenia vyplýva, že celá partia sa snažila o to, aby jednotlivé trestné konania „boli vyriešené pre spokojnosť osôb spriatelených jednak so samotným Bödörom, ale aj s osobami z prostredia strany Smer, v ktorej prospech konal“. Je preto prirodzené, že Kaliňákove a Ficove obavy sú namieste a obaja sa pustili do horlivého spochybňovania celej kauzy. Aj keď príliš presvedčivé zatiaľ nebolo. Dlhoročný a najlepší minister vnútra Kaliňák nepopiera kontakty s Bödörom. Naopak, pripúšťa, že sa s ním stretával, ale o tajné porady podľa neho nešlo. Nezaprel sa ani šéf Smeru Fico, ktorý v prípade, že sa necíti komfortne, tradične ostáva verný vulgárnejšiemu slovníku. Okrem pripomenutia, že nepatrí medzi ľudí, ktorí by sa z nejakého vyšetrovania pos.ali, opäť nezabudol poďakovať za odvedenú prácu svojim verným, ktorí zhodou okolností práve putujú za mreže. „Poviem to veľmi otvorene, hoci sa to niekomu nebude páčiť. Tibor Gašpar bol podľa môjho názoru veľmi dobrý policajný prezident. Veľmi dobrý,“vysvetlil.

To, že by mohla skupina s podobným dosahom vzniknúť a efektívne fungovať bez toho, aby o nej Kaliňák či Fico nemali ani potuchy, je priam nemožné si predstaviť. Minimálne podobnú mieru fantázie si však žiada aj to, že by o nej nemali „ani šajnu“ niektorí novodobí socialisti z Hlasu na čele s niekdajším smeráckym premiantom Pellegrinim alebo dlhoročnou štátnou tajomníčkou a nakoniec aj ministerkou vnútra Sakovou.