V Rakúsku ľudia stále vonku nosia respirátory, u nás sa s nimi už takmer nikto netrápi. Je to detail, naznačuje však istú mieru ľahkovážnosti, ktorá sa dá po nekonečných obmedzeniach (ak by politici reagovali odbornejšie a skôr, mohli trvať podstatne kratšie) občanom ťažko vyčítať. Naši volení zástupcovia nezodpovednosť svojím správaním okoliu priam podsúvajú. Zaočkovanosť obyvateľstva máme katastrofálnu, momentálne sa pohybuje na úrovni 35 percent, čo má od kolektívnej imunity na míle ďaleko. Žiadaných 80 percent nedosiahneme s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy. Zovšadiaľ prichádzajú varovania pred treťou vlnou, otvorene sa hovorí o tvrdom jesennom lockdowne, ale v slovenských politických reáliách vládne letná pohodička a všetci si užívajú slniečko. Žiaľ, aj tí najviac kompetentní, ktorí by sa teraz mali najvýraznejšie mobilizovať, aby sme o pár týždňov neostali opäť prekvapení a absolútne nepripravení.

Akoby sa za rok vôbec nič nezmenilo. Znova sledujeme najmä chaotické reakcie, hoci agresívny a podľa odborníkov až 7-násobne infekčnejší delta variant korony nám čochvíľa zaklope na dvere. Je správne, že konečne zasadá krízový štáb, ale výstupy z neho sú zatiaľ rovnako nejasné, ako sme to zažili už pred pár mesiacmi. Jeden člen štábu naznačí niečo, druhý k téme doplní ďalší pohľad, ale jednoznačný záver, zhrnutý prehľadne do niekoľkých záväzných bodov, aby ľudia vedeli, s čím približne majú počítať a ako sa majú správať, stále nikde. Taká slovenská covidová klasika.

Naopak, na druhom fronte „dezolátov“ spochybňujúcich vedecké názory je prekvapivá jednota, i keď je plná dezinformácií a nepravdivých tvrdení. Je smutné, že sa k populistickej, chladnokrvne vykalkulovanej stratégii pridávajú známi politici v snahe vytrieskať voličskú priazeň. Každé percento je predsa dobré, čo tam potom, že nakoniec pôjde o skutočné životy. Absolútnym klasikom v tomto ohľade je smerácky poslanec a zanietený socialistický revolucionár žijúci z benefitov trhovej spoločnosti Ľuboš Blaha. Ten označuje snahy o povinné očkovanie niektorých rizikových skupín za fašizmus, vedecké informácie o vakcínach nazýva goebbelsovskou propagandou a navrhuje, aby sa pred ministerstvo zdravotníctva postavila veľká socha doktorovi Mengelemu. Argumentačne úbohé, ale pre istú časť voličov, na ktorých sa chce jeho Smer očividne spoliehať čoraz viac, iste stojace za pozornosť. Sám poslanec pritom dobre vie, že rozpráva hlúposti, veď aj v jeho nekriticky milovanom Rusku nedávno zaviedol Putin povinné očkovanie zamestnancov vo vybraných sférach od štátnej správy, školstva, zdravotníctva až po verejnú dopravu.

Oplatí sa vôbec Blahovi a jemu podobným vysvetľovať, že po prvej dávke očkovania sa odolnosť jedinca proti delta variantu zvýši približne na 35 a po druhej stúpne až na 85 percent? Je to zbytočné mrhanie silami. Nikoho by však nemalo prekvapiť, že keď budú nemocnice opäť praskať vo švíkoch, on bude jedným z prvých, kto bude iných kritizovať za nekompetentnosť.

To, že vláda chce presadiť rozdielny prístup k zaočkovaným a nezaočkovaným v tom ohľade, že na druhú skupinu budú uplatnené prísnejšie nároky na karanténu v prípade návratu zo zahraničia či na častejšie testovanie, nie je ani náhodou fašizmus. Je to racionálny postup, ktorého cieľom je chrániť ich životy i životy iných a ide v súbehu s tým, že nezaočkovaní mali na výber a dôkladne zvážili následky svojho slobodného rozhodnutia.