Zmobilizoval svoje posledné sily a začali sa diať veci nevídané. Dosiaľ Ficovi lojálny koaličný partner tvrdí, že spolupráca so Smerom bol omyl, že im uškodila. Akoby ho do spolupráce niekto nútil. Pamätníci si isto spomenú na jeho slová o tom, že je skôr za stredopravú koalíciu, že nevidí Smer v takom svetle, aby s ním spolupracoval a že určite (ale určitééé) nedovolí, aby sa Smer spojil so SNS. Ale však, Bugár mieni - a vidina posledného uplatnenia - sľuby mení...


A tak sa nám tu teraz kajá pred zopár voličmi, ktorí mu ešte zostali. Lebo zvyšných už asi nepresvedčí, iba ak by si ho pod svoje ochranné krídla zobralo SMK. Ale títo chlapci, na rozdiel od Bugára, majú svoje vlastné mantinely. Priam až cezhraničné, ale o tom potom... A tak radšej zariskujú, že zostanú i naďalej mimoparlamentnou stranou ako by sa spolčili so šuhajom zo Šamorína, ktorý maďarských voličov sklamal už dávnejšie.
To Bugár, ktorý sa už zrejme nezbaví prezývky Charakter, je iný káder. Nielenže sa so Smerom skmotril, čo mu odpustila aj jeho volička Čaputová, ale svojim správaním v koalícii spôsobil, že si Smer dovolil to, čo si dovolil. A to mu už Čaputová neodpustila. Nie, Bugár nie je obeť. On len obetoval svoju politickú stranu, ľudí, ktorí mu verili, ktorí ho volili a podporovali.


Bugár je naopak spoluzodpovedný za konanie Ficovho Smeru, pretože on nepoľudšťoval smerákov, ale naopak, ochotne spolupracoval pri všetkých koaličných hulvátstvach, a to aj v čase, keď už i Maďarič, Žitňanská či Šebej pochopili. Bugár stál pri Ficovi tak neochvejne, že človek mal až pocit, že najväčším Ficovým radcom nebola Trošková (iba žeby áno) ale samotný slovutný Vojtech alias Béla.


V našej tradícii sa „kmotrovstvo“ opisuje ako náklonnosť až v podobe náhrady pokrvnej rodiny a títo ľudia si preukazujú pocty a spriaznenosť. Bugára a Fica takisto spája viac, ako si je líder Mostu momentálne ochotný pripustiť: nielen súčasná vládna koalícia, ich činy a kauzy, ale aj to, že sú vlastne obaja čisté politické kádre. Väčšinu svojho plodného pracovného života strávili v politike. Takí sú v bežnom živote doslova nepoužiteľní. Viac to zrejme trápi Fica, ktorý je mladší a tak si ešte zopár rôčkov v politike musí odkrútiť. Bugár to už dotiahne do politického dôchodku, či sa s tým uspokojí, je už len na ňom. A hoci politici nemajú radi hypotézy, jedna sa priam núka. Ak by si dal Bugár v roku 2016 pauzu a s Ficom by do koalície nešiel, mohol byť dnes jeho Most jedným z najsilnejších opozičných subjektov, alebo dokonca úspešne atakovať post prezidenta.


Nepodceňujme, neľutujme a nesnažme sa pochopiť Bugára. On presne vedel, čo do politického banku vsadil, čo riskuje a čo môže vyhrať. Ale parlamentné voľby to už zjavne nebudú.

Prečítajte si tiež: