Nejak sa nám rozprúdila debata o explicitnom znázorňovaní sexuálneho aktu. Lokálne aj celosvetovo. Zatiaľ čo poslanec Čepček chce na Slovensku zakázať pornografiu pre mladistvých, z amerických škôl vyháňajú „nemravné“ skvosty svetového umenia a literatúry. Na floridskej strednej len nedávno za nechutné porno označili Michelangelovho Davida, v Utahu v týchto dňoch dokonca prišlo aj na knihu kníh. Na podnet pobúreného rodiča školská správa pre oblasť Davis neďaleko Salt Lake City posudzovala, či Biblia neporušuje nedávno prijatý zákon štátu Utah o pornografii. Rozsudok bol pomerne milosrdný: Nie tak celkom. Starý zákon ani evanjeliá nie sú podľa názoru odbornej komisie z legislatívneho hľadiska nemravné, ale ani celkom bezúhonné. Obsahujú totiž vulgárne pasáže a násilie, preto sú pre študentov prvého a druhého stupňa základných škôl nevhodné. Zato stredoškoláci sa môžu bez zjavných rizík pohrúžiť do svätej knihy.

Áno, sčasti chápem. Naša spoločnosť je presexualizovaná. Vo veľkej miere sa riadi zákonmi trhu a dopyt po porne je zjavne enormný. Navyše celý priemysel má pozoruhodný marketing. Podcasty s pornoherečkami, medializované príbehy o dievčatách, ktoré opustili zamestnanie a teraz na Only Fans zarábajú majland. Polonahé celebrity a promiskuita ako životný štýl. Pre niekoho je toho možno naozaj priveľa a chcel by ten príval nahotiniek trochu obmedziť.

Napriek tomu sa neviem ubrániť pocitu, že v konkrétnych prípadoch oveľa otravnejší a nebezpečnejší než pornografia sú samotní predkladatelia iniciatív. Lebo tu nejde ani tak o obsah, ale o neodôvodnene vysoké ego. Keď niekto hodnotí umelecké diela a náboženské texty doslovne a výlučne cez prizmu sexuality, vypovedá to v prvom rade o jeho obmedzenosti. Čo je však ešte znepokojujúcejšie, natoľko je presvedčený o svojej pravde, že ju ako rodič tvrdo presadzuje a cíti sa kompetentný zasahovať do učebných osnov a procesu výučby svojich detí. A čo je úplne zlé, darí sa mu to.

A poslanec Čepček? Jeho návrh nemá šancu na úspech. Aspoň zatiaľ.