Tak, ako sme to zažili veľakrát predtým, ani teraz nejde o krajinu, ale v prvom rade o mocenský zápas. Klasické - kto z koho.

Najpodstatnejšie je, že napriek niekoľkotýždňovej agónii alebo prázdnym rečiam o tom, ako treba zabrániť predčasným voľbám a návratu mafie, stále nevidieť žiadny skutočný pokrok v rokovaniach. Skôr chaos, tradičný pre túto vládu, dalo by sa povedať. Zato na ministerstvách to vyzerá vymetené lepšie ako po jarnom upratovaní. Asi si po odchode Krajčího, Krajniaka, Sulíka či Kolíkovej budeme musieť zvyknúť na skutočnosť, že každý minister má pod palcom aspoň dva rezorty. Niežeby šetrenie nákladov štátu nebola pre voličov príťažlivá téma, ale skutočná efektivita predsa len vyzerá inak.

Celý proces vládnej krízy začína pôsobiť tak, že každý predseda koaličnej strany si podľa pomýleného vzoru premiéra začína dávať iné podmienky, ktoré chce mať splnené v úplne rozdielnych časoch. Akoby sme sa preniesli do detského animovaného seriálu A je to!, kde nešťastníci Pat a Mat kvôli jednoduchému pribitiu klinca do steny dokážu zničiť celý dom. To bolo na začiatku vládnutia sebavedomia a presvedčenia, že všetko bude malina. Sebareflexia, zjavne cudzie slovo, ktoré sa medzi one time - next time nezmestilo, demonštruje aj postoj Pata a Mata na konci každej epizódy. Matovič sa však na rozdiel od nich nachádza v úplne inej situácii a nemá vôbec žiadny priestor na milé podanie rúk doplnené infantilným výrazom: „Nevyšlo to, azda nabudúce.“ Pat a Mat to robiť mohli, navyše vzbudili naše sympatie, keď nás svojou bizarnou neschopnosťou rozosmiali. Za rozbroje vo vláde Igora Matoviča, ktoré sú výsledkom rôznych jeho (ne)schopností a často vznikali absolútne zbytočne, však platí Slovensko príliš veľkú cenu. Bohužiaľ, už v podobe tisícok ľudských životov počas nezvládnutého boja s pandémiou.

Aby sme boli úprimní, nielen u premiéra a drvivej časti členov jeho partie OĽaNO, pre ktorých je absolútnym kariérnym vrcholom, že teraz sedia v parlamente či vo vláde, vidieť miera nekompetentnosti. A teraz úplne nechajme bokom ich posledné hlasovanie o primitívnom návrhu kotlebovcov. Žiaľ, ukazujú sa v priamom prenose aj ďalší.

Nejasné až zmätočné postoje Remišovej, ktorá je v najhoršej pozícii zo všetkých aktérov vládnej krízy, pretože ak kývne na podanú ruku od Matoviča, hrozí jej rozpad strany a zasa, ak mu spoluprácu vypovie, v predčasných voľbách jej strane Za ľudí voliči pravdepodobne zabuchnú dvere do parlamentu. Ak by aj doteraz váhali, po jej posledných vyjadreniach môžu o niečo menej. Sulíkova demisia je síce nezmyselný, ale rovnako ako u Kolíkovej ústretový krok, ktorý, zdá sa, môže debaty naštartovať. Už menej zodpovedné od šéfa SaS však je dávať počas vrcholiacej koaličnej krízy množstvo rozhovorov, v ktorých neustále upozorňuje na neschopnosť premiéra viesť krajinu. Nemusíte dookola omieľať to isté, aby to bola väčšia pravda. Matovič nemôže stáť na čele vlády, to voliči pochopili už po roku, výsledkom čoho je viac ako 80-percentná nedôvera. Svoje si už povedal aj Kollár, ktorý síce všetkým dal ultimátum do konca týždňa, ale hlasy z jeho strany už otvorene pripúšťajú, že na nového šéfa SIS si nárokovať nebudú. Strane Sme rodina naozaj nemožno upierať snahu o to, aby koalícia, ktorá bude rozhodovať o miliardách z eurofondov, pokračovala. Zdá sa, že žiadna obeť nie je v ich prípade nemožná.

Či sa podarí koalíciu postaviť na pevnejšie základy, ukážu najbližšie týždne. Som skôr skeptický, pretože podmienky a štýl, ktorými zatiaľ premiér pristupuje k rokovaniu, sú len ťažko akceptovateľné. Napríklad podpásový útok na Kolíkovú, ktorú spája s bačovaním Smeru, pričom práve ona bola tou kľúčovou osobou, pred ktorou mala Jankovská na ministerstve spravodlivosti obavy. A jeho návrh o tom, že by sa stal v novej vláde vicepremiérom pre boj s korupciou? Toto by sa možno už aj Patovi a Matovi zdalo príliš.