Krvavá nedeľa na Srí Lanke v čase najväčšieho kresťanského sviatku nechala za sebou stovky mŕtvych a ranených. Počas Veľkej noci utrpeli nielen ľudia, ale i celá tamojšia spoločnosť a napokon aj povesť krajiny, ktorá sa tešila neustále rastúcej priazni turistov z celého sveta: od konca občianskej vojny v roku 2009 zo 450 tisíc návštevníkov až po vlaňajších 2,3 milióna.

O mesiac by si Srílančania pripomínali desať rokov pokoja po štvrťstoročí vojen, ktoré od roku 1983 viedla separatistická organizácia Tigri oslobodenia tamilského Ílamu proti vládnym vojskám.

Baby Joseph Gomes sa modlí pri rakvách svojej rodiny, ktorá zahynula pri bombových útokoch
Baby Joseph Gomes sa modlí pri rakvách svojej rodiny, ktorá zahynula pri bombových útokoch
Zdroj: Eranga Jayawardena

Počas toho obdobia boli samovražedné útoky tamilských Tigrov rozšírené po celom území Srí Lanky až do ich porážky. V dvadsaťpäť rokov trvajúcich občianskych vojnách prišlo o život približne stotisíc ľudí, obidve bojujúce strany sa pritom dopúšťali vojnových zločinov. Odvtedy napätie úplne nezmizlo, ale vláda dostala separatistov pod dostatočnú kontrolu.

Medzitým rástli nezhody najmä medzi náboženskými skupinami, až vlani došlo k podpaľačským útokom, vyvolaných fámami na sociálnych sietiach, rozzúrených tlúp väčšinových budhistických Sinhálcov na obydlia moslimov, ktorí predstavujú asi deväťpercentnú menšinu. Doteraz sa za celých desať rokov nestali cieľmi útokov turisti či kresťania, ktorí predstavujú asi sedempercentnú menšinu. Až teraz.

Je zrejmé, že teroristi sa na útoky dôkladne a dlhší čas pripravovali. Podľa oficiálnych informácií už 11. apríla dostalo vedenie polície upozornenie z prostredia spravodajských služieb, že počas veľkonočných sviatkov hrozia teroristické útoky voči katolíckym kostolom.

Príslušné orgány nepodnikli žiadne bezpečnostné opatrenia. Natíska sa otázka, prečo ten nezáujem, aký príslušné štátne útvary prejavili? Výsledkom je takmer tristo mŕtvych a päťsto zranených, tieto počty však zrejme nebudú konečné. Oficiálne miesta priznali, že boli upozornené spravodajskou službou na hrozbu útokov počas veľkonočných sviatkov na kresťanské kostoly.

Služba konkrétne upozorňovala na organizáciu Nations Thawahid Jaman, ktorú vedie istý Mohamad Saharan, čo naznačuje, že v pozadí útokov by mal byť islamský terorizmus. Útoky na kostoly a hotely s turistami nie sú pritom ničím novým, tieto na Srí Lanke však majú najviac obetí.

Shangri- La hotel poškodený bombovým atentátom
Shangri- La hotel poškodený bombovým atentátom
Zdroj: internet

V januári na Filipínach sa k útoku na kostol prihlásil Islamský štát (ISIS), vlani v máji smerovali podobné útoky s rovnakým rukopisom na tri kostoly v Indonézii, predvlani na dva kostoly v Egypte. Srílanské úrady v roku 2016 informovali, že viac než tridsať Srílančanov sa pridalo k organizácii ISIS. Či už išlo o domácu skupinu teroristov, alebo mala akcia zahraničné pozadie, nie je až také podstatné, teroristické skupiny majú dnes prepojenia po celom svete a sociálne siete im poskytujú podporu v komunikácii, riadení a koordinácii akcií.

Náboženské svätostánky sú terčami útokov, kam sa len pozrieme, už dlhší čas. Násilie sa nevyhýba žiadnemu z veľkých náboženstiev. Nie vždy sa má taký útok korene v teroristickom prostredí. Extrémistické prejavy sa vyznačujú vandalizmom, podpaľačstvom, i rozsiahlym devastovaním. V západnej Európe je takýchto prípadov obrovské množstvo.

V Nemecku zaznamenávajú útoky na synagógy i na mešity. Vo Francúzsku zaznamenávajú prípady zničených krížov, zdemolovaných vnútorných zariadení, lúpeže a krádeže inventáru i požiare. Denník Le Figaro sa odvoláva na oficiálnu policajnú správu, podľa ktorej za pár posledných rokov došlo k niekoľkým tisícom prípadov, v roku 2017 ich bolo vyše tisíc, v minulom roku ešte vyšší počet.

Na snímke Katedrála Notre-Dame počas požiaru 15. apríla 2019 v Paríži.
Na snímke Katedrála Notre-Dame počas požiaru 15. apríla 2019 v Paríži.
Zdroj: AP/Lori Hinant

Začiatkom tohto roka došlo k pokusu o podpálenie kostola sv. Sulpícia v Paríži, známeho z románu Dana Browna Da Vinciho kód. Najnovším prípadom je požiar najslávnejšej francúzskej katedrály Notre Dame v Paríži. Aj keď v poslednom príklade nie je príčina požiaru známa, hromadenie sa takýchto udalostí vyvoláva rozhorčenie a neprispieva k pokojnej atmosfére, skôr nabáda k hľadaniu vinníka kdekoľvek.

Najbližším podozrivým je potom v zjatrenom čase, kedy sa správy o teroristických útokoch množia, moslim, žid, kresťan.
 

Najbližším podozrivým je potom v zjatrenom čase, kedy sa správy o teroristických útokoch množia, moslim, žid, kresťan. Tam niekde má korene aj novozélandský teroristický útok na mešity v mestečku Christchurch minulý mesiac, kedy austrálsky extrémista zabil 49 moslimov počas ich modlitieb. Atentátnik zverejnil pred streľbou vyhlásenie na sociálnych sietiach, že motívom jeho činu je odpor voči imigrantom.

Ľudia smútia pri pamätníku na pamiatku obetí streľby v dvoch mešitách na Novom Zélande, pred mešitou Al Noor v meste Christchurch 19. marca 2019.
Ľudia smútia pri pamätníku na pamiatku obetí streľby v dvoch mešitách na Novom Zélande, pred mešitou Al Noor v meste Christchurch 19. marca 2019.
Zdroj: TASR

I keď podobne ako u nórskeho extrémistu Breivika ide z pohľadu spoločnosti o izolovaný prejav zrejme vyšinutého jedinca, nie je možné prehliadnuť to, že takéto tragické udalosti sa silno zapisujú do pamäti ľudí. Prinášajú ako reakciu na jednej strane odpor, extrémne až násilie. Na druhej strane vyvolajú aj tichý súhlas mlčiacich.

Masaker: V júli 2011 povraždil Breivik v Osle a následne na ostrove Utøya 77 ľudí.
Masaker: V júli 2011 povraždil Breivik v Osle a následne na ostrove Utøya 77 ľudí.
Zdroj: TASR

Atentátnik z Christchurchu sa netajil, že jeho vzorom je práve Anders Breivik, ktorý v roku 2011 zabil takmer 80 mladých ľudí pre ich príslušnosť k ľavicovovej, liberálne orientovanej mládežníckej organizácii. Britská novinárka Tasrim Nazírová, ktorá má srílanské korene, poukázala v denníku Guardian práve na príbuznosť útokov na novozélandské mešity a srílanské katolícke kostoly.

Podľa nej útoky ukazujú, že sa na oboch stranách bojuje rovnakými prostriedkami s úmyslom zastrašovať náboženské komunity. Výsledkom je však ako vidno nie zastrašenie, ale odvetná krvavá akcia. Deje sa tak v čase, keď v Európe sa schyľuje k voľbách do Európskeho parlamentu. Nie je ťažké tipnúť si, akým politickým silám prinesú správy o tragédiách najviac hlasov od nespokojných voličov.