Bohužiaľ, ani ďalšie predpovede pre Slovensko, najmä čo sa politickej a zdravotníckej oblasti týka, z viacerých dôvodov nevyzerajú o nič lepšie. Budeme sa musieť pripraviť na turbulentnejšie obdobia a to, že prídu, je veľmi pravdepodobné.

Základným problémom, ktorý už rok a pol testuje súdržnosť koalície i trpezlivosť občanov, je pandemická kríza. Podľa viacerých expertov sa rozhodne nekončí, naopak, je možné, že jej tretia vlna bude rovnako intenzívna alebo dokonca ešte náročnejšia ako druhá. A tá nás trápila takmer pol roka.

Základný rozdiel je v tom, že predtým sme boli mesiace zatvorení doma, kým po novom bude o miere tvrdosti obmedzení rozhodovať v jednotlivých okresoch covidový semafor. Druhý rozdiel, ktorý by rovnako mohol pomôcť, je, že sa konečne nebudeme spoliehať výhradne na neoverené pocitové „riešenia“, neefektívne atómovo-antigénové bomby, ale že sa kompetentní dokázali poučiť a nemocnice i ďalšie kľúčové zariadenia pripraviť na nápor lepšie, ako to bolo v minulosti. Toto však príliš isté nie je. Nedávny prieskum, ktorý ukázal, ako u nás zúfalo chýbajú praktickí lekári a pediatri, príliš veľa optimizmu nevyvoláva. Podobná situácia je však aj pri špecializovaných zdravotníkoch, ktorí sú oprávnení obsluhovať pľúcne ventilácie. Nie je ich dostatok a pravdepodobne budú chýbať najviac na oddeleniach menších regionálnych nemocníc. Čo sú, paradoxne, zároveň oblasti, v ktorých je zaočkovaných najmenej občanov. Kým v hlavnom meste podiel ľudí s dvoma vakcínami dosahuje hodnotu 60 percent, v niektorých okresoch je v súčasnosti o ťažko obhájiteľnú polovicu menší. Celkovo má na Slovensku druhú dávku len 43 percent obyvateľov, čo je síce oveľa lepšie ako napríklad v Bulharsku (16 percent), ale na krajiny ako Portugalsko či Španielsko, ktoré už prekročili 80 percent, je to stále málo. Minister Lengvarský už uvažuje aj o možnosti motivovať ľuďmi na očkovanie peniazmi. Je však sporné, či je finančná odmena dostatočným podnetom pre ľudí, ktorí vakcíny z rôznych dôvodov kategoricky odmietajú. Skôr by teda šlo o podobne neefektívne vynaložené peniaze, ako v prípade očkovacej lotérie. O signáli vyslanom voči tým, ktorí tak urobili dobrovoľne, ani nehovoriac.

Kto sleduje vývoj pandémie na Slovensku, vidí ako krivka pozitívnych i ľudí vyžadujúcich zdravotnícku starostlivosť rýchlo narastá. V žilinskej nemocnici už museli, po tom, čo výrazne stúpol počet hospitalizovaných pacientov i tých, ktorí sú na pľúcnej ventilácii v kritickom stave, zvolať krízový štáb. Toto zdravotnícke zariadenie nemá vlastné pľúcne ani infekčné oddelenie a má problém so zabezpečením starostlivosti pre ťažko chorých pacientov. V blízkej budúcnosti iste nepôjde o ojedinelý prípad.

Tretia covidová vlna nebude jedinou zaťažkávacou skúškou. Otázne bude aj to, ako sa vláda vyrovná s ekonomickým tlakom. Inflácia u nás prekonala 17-ročný rekord a je tretia najvyššia v Európe. Domácnostiam a podnikom hrozí pre skokovo narastajúce ceny na svetových trhoch razantné zdražovanie elektrickej energie i plynu, čo bude mať dosah na peňaženky. Hoci treba priznať, že pre prísnejšie regulácie by malo byť konečné zvýšenie platieb za energie výrazne nižšie ako napríklad v susednom Česku, kde už sumy vyskočili o 50-percent. To však „konštruktívnu“ opozíciu absolútne nezaujíma, ako to ukázala v minulosti už viackrát. Ficove populistické vyjadrenia, o tom ako v tejto situácii vydolovať peniaze napríklad zo ziskových bánk, majú od reálnosti extrémne ďaleko, ale počúvajú sa dobre a úmerne k tomu mu rastú aj volebné preferencie.

Pokojné obdobie stále v nedohľadne.