Pri pohľade na trosky budov zničených sériou otrasov v Turecku a Sýrii človeka mrazí, prepadá beznádeji. Ale smutné, neútešné nie sú len bezvládne telá. Zemetrasenie opäť raz poukázalo na ľudskú bezvýznamnosť a malichernosť v porovnaní so silou prírody. A trpkú príchuť celej katastrofe pridáva skutočnosť, že zasiahla aj v oblastiach výrazne poznačených vojnovým konfliktom.
V GALÉRII nájdete FOTO devastácie Aleppa v posledných rokoch>>
V Sýrii to totiž triaslo na oboch stranách frontovej línie, v oblastiach ovládaných vládou aj v mestách a dedinách pod správou povstalcov. Ako správne predpokladáte, skaza bola všade rovnaká, neplatila žiadna propaganda, žiadna protekcia. Spravodlivé rozdelenie vo svojej najkrutejšej podobe. Akoby nám príroda chcela zaslať odkaz: ani ničiť nedokážete poriadne, hoci sa v tomto športe cieľavedome zdokonaľujete počas celej histórie.
Výstižným príkladom je mesto Aleppo (Halab), jedno z najstarších v celom regióne. Prvá zmienka o ňom odznela už v treťom storočí pred naším letopočtom. Odvtedy zažilo mnohé vzostupy, vypracovalo sa na ekonomické a politické centrum viacerých ríš, bolo svedkom kultúrneho a ekonomického rozkvetu, ukážok ľudskej tvorivosti.
Ale zákonite prichádzali aj pády. Na začiatku 15. storočia mesto obsadil stredoázijský dobyvateľ Tamerlán. Jeho vojaci zmasakrovali väčšinu obyvateľstva a vystavali vežu z dvadsaťtisíc lebiek. Koncom 18. storočia zasa polovicu populácie skolil hlad v dôsledku hospodárskeho úpadku a útokov okolitých beduínskych kmeňov. O necelé desaťročie dokončili Suezský prieplav, čo bol ďalší veľký úder - významné obchodné cesty sa zo dňa na deň odklonili od Aleppa.
No mesto všetko prežilo, prispôsobilo sa, život v ňom pokračoval. Navyše po každom období zostali stopy, početné historické pamiatky. Mimochodom, celé historické centrum sa dostalo na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Ale človek by nebol človek, keby to nechal tak, keby pri ničení nezašiel o krok ďalej. Pred niekoľkými rokmi bolo mesto terčom neľútostných bojov, počas ktorých z väčšiny budov vrátane tých historických zostali iba ruiny. A potom, pred niekoľkými dňami zemetrasenie dielo skazy dokončilo.
Na druhej strane, nech to znie akokoľvek paradoxne, pohľad na domy zbúrané otrasmi nie je až taký beznádejný. Aleppo (FOTO v GALÉRII) je tu už takmer päťtisíc rokov a viackrát sa pozviechalo z úplného dna. Zvládlo veľa ľudskej zloby a nenávisti, tak prečo by nezvládlo zemetrasenie nezaťažené citmi.
Ktoré nám navyše pripomenulo našu malichernosť.
