Michal Teplica

Poznáte ten stav, keď sa cítite zle za niekoho iného, presnejšie povedané, trápne a&nbsp;zahanbujúco? Prajete si, aby sa situácia, v&nbsp;ktorej sa daná osoba nachádza, urýchlene skončila a&nbsp;nadobro sa na ňu zabudlo? Tak presne taký stav ste mohli zažiť, ak ste v&nbsp;niektorý piatkový večer sledovali program Ruža pre nevestu, vysielaný v&nbsp;najsledovanejšej televíznej stanici v&nbsp;hlavnom vysielacom čase. Hneď na úvod treba zdôrazniť, že pocit spolupatričnosti sa týka oboch pohlaví zastúpených v&nbsp;reality šou. Týždenník PLUS 7 DNÍ priniesol v&nbsp;poslednom marcovom čísle trefný, vtipný a&nbsp;vcelku komplexný pohlaď na aktuálnu slovenskú verziu aj vo svete známeho licenciovaného programu pod názvom Bachelor. Článok Ruža pre nevestu poskytuje aj názory odborníkov o&nbsp;možnom vplyve spomínaného programu na rôzne skupiny divákov. V&nbsp;rámci debát s&nbsp;ľuďmi, ktorí si program pozreli, som zachytil rozhorčené výroky typu: „Nie je normálne, aby sa žena takto snažila získať muža.“ Alebo: „Normálne ženy sa predsa takto nesprávajú a&nbsp;ani nevyzerajú.“ Na obranu všetkých komerčných televízií (nielen Markízy) treba uviesť, že reality šou nezobrazujú reálny život. Scenáre, dramaturgia, zápletky sú stanovené často dopredu tak, aby zaujali čo najviac divákov. Pridruženým cieľom je aj to, aby diváci presne takýmto spôsobom o&nbsp;nich diskutovali, rozhorčene argumentovali aj moralizovali. Ak sme už pri morálke, nalejme si čistého vína a&nbsp;priznajme, že aktuálna randiaca (dating) šou nijako nevybočuje z&nbsp;noriem televízneho šoubiznisu a&nbsp;oproti iným je slabým odvarom. Spomeňte si na program Farmár hľadá ženu či niektoré časti kuchárskej šou Bez servítky. Pre posúdenie morálnych noriem na medzinárodnej úrovni odporúčam vyhľadať a&nbsp;pozrieť niektorú z&nbsp;častí Jerry Springer Show. Existuje však niečo, čim je šou Ruža pre nevestu iná. Špecifikom, ktorý ju definuje a&nbsp;zároveň vzbudzuje polemiku, je najmä rodový rozmer. S&nbsp;témou rodovej rovnosti už dnes nepracujú len feministické hnutia, ale aj niektoré politické strany či veľké korporácie. Fakt je, že diskusie na túto tému majú dnes iný význam ako v&nbsp;časoch Honzíka Novotného, teda pred sedemnástimi rokmi, čo je úplne správne. Vždy však spozorniem pri okamžitých riešeniach, ako sú napríklad kvóty zastúpenia žien v&nbsp;inštitúciách či návrhy na zvýhodňovanie žien vo výberových procesoch do zamestnania. Čo to má spoločné s&nbsp;reality šou na Markíze? Odpoveď znie: podozrivé ticho. Pýtam sa - kde sú dnes silné zostavy influenceriek a&nbsp;mediálne známych osobností, komunikační experti korporácií, hovorcovia niektorých politických strán, ktorí sa k&nbsp;podobným témam pravidelne vyjadrujú? Nie je zásah programu na úrovni polovice dospelej populácie dostatočným potenciálom na odkomunikovanie takých dôležitých posolstiev? Podozrivé ticho obklopujúce spomínanú šou môže byť dôsledkom obavy vyhraniť sa voči programu najsledovanejšej televízie a&nbsp;tým aj voči nej samotnej. Ak je tak, potom sa nečudujme, že v&nbsp;budúcnosti budú diskusie o&nbsp;rodovej rovnosti považované len za excentrické vyjadrenia feministiek, ktoré treba brať s&nbsp;rezervou a&nbsp;ozývajú sa iba vtedy, keď ich taxikár večer pri odvoze obťažuje.