Niekde sa s tým vyrovnajú tak, že sa snažia obmedziť fatálne chyby a sústrediť sa na to, čo im tradične prinášalo úspech. Inde vrhnú všetky sily na lákanie nových voličov, na kritiku chýb svojich politických oponentov, prípadne aspoň na vymýšľanie ako-tak racionálne znejúcich tém, od ktorých si sľubujú zvýšenú publicitu. No a pri niektorých politických stranách sa nemôžete zbaviť pocitu bezradnosti.

Konkrétnym prípadom poslednej možnosti je OĽaNO, ktoré kleslo z minuloročných 25 percent na súčasných necelých 9 percent. Ak zoberieme do úvahy všetky výčiny hnutia za niečo vyše roka vlády, ani táto strata by nemusela byť fatálnym problémom v prípade, že by sa nad tým Obyčajní ľudia zamysleli a začali sa odrážať od dna. To sa však nedeje. Naopak, to, čo predviedli ich neobyčajní nominanti v posledných dňoch, má príchuť bizarnej komédie.

Začnime exministrom poľnohospodárstva Jánom Mičovským, ktorý vo svojom vnútri neprestal byť ministrom. Že všetkým oznámil svoj koniec a podal demisiu? Nevadí, každý predsa môže zmeniť názor. Aj on si to rozmyslel a po dvoch týždňoch zatúžil vrátiť sa do funkcie. Ako keby išlo o banálne rozhodovanie, či si dať na raňajky rožok alebo žemľu, a nie o odovzdávanie jednej z najvyšších pozícií v štáte. Úplne bláznivé je, že sa s týmto nápadom vôbec vyšlo na verejnosť a že premiér Eduard Heger aj šéf OĽaNO Igor Matovič vraj Mičovskému prejavili osobné sympatie. Lepšia paródia na to, ako má kultivovaná výmena ministrov vyzerať, asi neexistuje.

Nemožno prehliadnuť ani kresťanský káder, ktorý OĽaNO dotiahlo do parlamentu a následne ho zo svojho stredu vylúčilo. Martin Čepček predbehol Annu Záborskú a prepašoval do národnej rady návrh sprísňujúci interrupcie. Opäť tu teda máme zbytočný konflikt v téme, ktorú málokto považuje za zásadnú. Ak to zaklincujeme finále Matovičovej kauzy s ruskou vakcínou Sputnik, ktorá síce položila vládu, ale aspoň o ňu prejavilo záujem len pár tisíc obyvateľov (a ani sám minister financií ju nechce), nedá sa hovoriť o tom, že by OĽaNO malo práve vydarené obdobie.

Najmä Heger musí zažívať skúšky trpezlivosti a možno už aj uvažuje o tom, či premiérska stolička vôbec stála za to. Obzvlášť preto, že trhliny dostáva kľúčová agenda hnutia - a tou je boj proti korupcii. Pomerne razantne do procesov začína vstupovať generálny prokurátor Žilinka, ktorého kroky naznačujú, že nie je stotožnený s viacerými postupmi orgánov činných v trestnom konaní. A to by mohlo mať na prebiehajúce kľúčové prípady zásadný vplyv.

Vráťme sa k číslam z prieskumov. Samozrejme, nie všetko sa vždy vydarí, ale v OĽaNO by sa mali zamyslieť nad tým, či ich snaženie nejde úplne opačným smerom, ako by si predstavovali. Pretože tak, ako pred voľbami tvrdili, že idú odstaviť od moci mafiu, pod ktorou mali na mysli najmä Smer a Hlas, tak práve tieto strany dnes na popularite získavajú. A jednoznačné nie je ani to, či to dokázali len svojimi silami alebo im v tom radikálne pomáha Matovičovo hnutie.