Rastislav Boldocki

Môžeme nájsť hneď niekoľko možných príčin neúspešnej kandidatúry Martina Klusa do Európskeho dvora audítorov - od ľahkovážnosti vlády cez zákulisné politické hry až po drobné zákernosti Richarda Sulíka. Ak sa však pýtate mňa, v&nbsp;posledných dňoch sme v&nbsp;priamom prenose v&nbsp;plnej kráse sledovali dva mimoriadne rozšírené sebaklamy mysle.

Prvým je Dunningov-Krugerov efekt. Jav je pomenovaný po amerických psychológoch, ktorí si všim­li zvláštnosť v&nbsp;našom správaní - ľudia, ktorí v&nbsp;nejakej oblasti nie sú príliš dobrí, majú tendenciu preceňovať svoje schopnosti, zatiaľ čo skutoční odborníci sa skôr trochu podceňujú. Vysvetlenie je prozaické: keď o&nbsp;niečom veľa nevieš, nemôžeš ani tušiť, aká hlboká je tvoja nevedomosť. A&nbsp;naopak.

„Robil som svojho času prezentácie pre Európsky dvor audítorov,“ uviedol Martin Klus ako jeden z&nbsp;argumentov, prečo je vhodný na funkciu, o&nbsp;ktorú sa uchádzal. Tvrdenie, z&nbsp;ktorého srší sebavedomie napriek tomu, že nehovorí takmer nič o&nbsp;znalostiach auditu. A&nbsp;zďaleka nie je jediné tohto druhu. „U&nbsp;mňa je to vyslovene profesionálna nominácia, vychádzajúca z&nbsp;toho, čo som pre Slovensko robil posledných 30 mesiacov ako štátny tajomník a&nbsp;predtým ešte ako podpredseda parlamentu a&nbsp;podpredseda eurovýboru,“ pochválil sa politik médiám svojou ďalšou audítorskou kvalifikáciou. Ale zrejme vrchol je Klusovo hodnotenie potenciálnej protikandidátky na dobre platený post v&nbsp;Luxemburgu. „Nepoznám pani Kaszasovú, o&nbsp;jej práci veľa neviem. To možno hovorí samo za seba,“ uviedol bez mihnutia oka o&nbsp;šéfke Úradu pre dohľad nad výkonom auditu, ktorá prejavila záujem o prestížnu funkciu. To už zaváňa aroganciou.

Keď aj u&nbsp;bývalého štátneho tajomníka bolo badať náznaky ochoty pripustiť svoju slabšiu odbornosť v&nbsp;danej oblasti, nastúpil ďalší psychologický fenomén - takzvané konfirmačné skresľovanie. Zjednodušene povedané, človek má sklon vyhľadávať fakty, ktoré podporujú jeho videnie sveta, a&nbsp;zvyšné ignorovať. A&nbsp;tak sme sa od Martina Klusa dozvedeli, že ani „ďalší nominanti za členské štáty nie sú, prísne vzaté, audítori“, že „bývalý predseda dvora bol právnik“ a&nbsp;že dôležitejšie než odborné znalosti z&nbsp;auditu sú znalosti európskych inštitúcií a&nbsp;schopnosť komunikácie a&nbsp;prezentácie. Akoby sám seba utvrdzoval o&nbsp;svojej pravde.

Ale aby sme voči slovenskému politikovi neboli nespravodliví, podobných omylov a&nbsp;nepresných sebahodnotení sa dopúšťame všetci, a&nbsp;to na dennej báze. Priznám sa, aj v&nbsp;tomto texte som zoradil fakty a&nbsp;citáty tak, aby lepšie zapadli do mojich tvrdení. A&nbsp;pokiaľ ide o&nbsp;Dunningov-Krugerov efekt, len sa rozhliadnite okolo seba. Zatiaľ čo sa tí najschopnejší vo svojich odboroch neraz zmietajú v&nbsp;neistote, svet čoraz viac patrí extrovertom so schopnosťou sebaprezentácie. Väčšina z&nbsp;nich však nenarazila v&nbsp;Luxemburgu ani nikde inde. Aspoň zatiaľ.