To, čo predviedli koaliční poslanci, by sa legendárnej postave z gréckych bájí páčilo. V mnohom sa nový zákon, ktorý umožňuje odvolať akéhokoľvek vedúceho zamestnanca v štátnej správe bez udania dôvodu, totiž podobá jej nebezpečnej skrinke. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, hovorí známy citát, a niečo podobné hrozí aj v prípade tejto nesystémovej legislatívnej zmeny.

Za 12-ročného smeráckeho bačovania sa podarilo štátnu správu výdatne zaplaviť „našimi ľuďmi“, z ktorých mnohí, ako to pri nomináciách bez výberového konania býva, nemali skutočné schopnosti, ale zasa boli schopní všetkého, ako naznačujú viaceré aktuálne kauzy. Hoci najlepší minister vnútra v histórii Kaliňák tvrdil, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, zdá sa, že jeho zľudovený výrok príliš pravdivý nebude. Smer v tomto ohľade nie je výnimkou, podobným spôsobom sa kľúčové pozície na Slovensku obsadzovali už od Mečiara, ale práve v období vládnutia sociálnodemokratického zoskupenia nabrali najväčšie obrátky. Až do tej miery, že popri oficiálnych inštitúciách vytvorili paralelné mocenské štruktúry, ako môžeme vidieť na príklade policajného vedenia, ktoré sa na povel spovedalo zápasníkovi z Nitry Bödörovi.

Je logické, že koalícia, ktorá má sama osebe problémov viac ako dosť, potrebuje v niečom zažiariť a práve protikorupčný program mal byť jej výkladnou skriňou. Cesta, ktorú k naplneniu tohto cieľa zvolila, však šťastná nie je. Zákon v podobnom znení, ktorý umožňoval bez väčších obštrukcií vykopnúť každého nepohodlného štátneho zamestnanca, u nás platil od roku 2009, ale po kritike Európskej komisie ho museli zákonodarcovia v roku 2017 sprísniť, pretože by sme prišli o štedré dotácie. Odvolávanie vedúcich pracovníkov prestalo byť otázkou niekoľkých minút a pre šikovných ľudí, ktorí chcú pracovať a meniť veci v štátnych orgánoch k lepšiemu, sa začala črtať možnosť kariérneho postupu. Koaličné strany sú však presvedčené, že sa to dialo len na papieri a reálne zmena slúžila na „zabetónovanie“ starých kádrov vo funkciách. Iste existuje viacero príkladov, keď to tak aj skutočne bolo, napriek tomu je nový zákon uvoľňujúci doterajšie pravidlá chybným krokom.

Koalícia tvrdí, že sa nechystá na bezbrehé čistky v štátnej správe, ale bude odvolávať len problematické nominácie. Pri zavretí oboch očí tomu môžeme veriť, ale otázkou ostáva, čo jej bránilo urobiť opatrenia aj na základe predošlej legislatívy. Každý kompetentný nadriadený mal aj doteraz zákonné možnosti, ako vyriešiť personálny problém na svojom pracovisku, i keď je pochopiteľné, že v štátnej správe je to komplikovanejšie ako v súkromnej sfére. Nová norma proces neúmerne zjednoduší. Zároveň prinesie aj to, že po každých voľbách sa bude pomyselná Pandorina skrinka otvárať nanovo. Dnes je ideálny nominant OĽaNO, Sme rodina či SaS, zajtra bude zo Smeru, z Hlasu alebo od Kotlebu. Kontinuita žiadna. Príchod ďalšej garnitúry bude znamenať len jedno - plošný nálet na kľúčové funkcie. Ktorý človek so záujmom o zmysluplnú kariéru by sa za takýchto podmienok chcel uchádzať o prácu pre štát? Bez obalu to ukazuje aj nedávne netransparentné obsadenie pozície generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu učiteľom náboženstva.

Druhou slabinou nového zákona je, že na ozaj vysoké posty stačiť nebude. Príkladom môže byť aktuálne obvinenie guvernéra Národnej banky Slovenska Kažimíra, ktorý sa dlho javil ako jedna z najlepších nominácií Smeru. Podľa polície odovzdal 50-tisícový úplatok. Funkcia guvernéra je chránená rozsiahlou imunitou, a tak mu nič nebráni na lukratívnom mieste ďalej zostať. Aj v Kažimírovom prípade, samozrejme, platí prezumpcia neviny. Vypovedá proti nemu zatiaľ jediný kajúcnik a čas ukáže, či existujú skutočné dôkazy. Iste mu však neuľahčí jeho kauza s netransparentným odkupom honosnej bratislavskej vily či podozrenia, že korupciou bolo prerastené vedenie jeho ministerstva i podriadené organizácie. Zákon nič nezmení, kľúčoví budú naďalej ľudia.