Tip na článok
V Malajzii mali na falošné správy zákon, za ich šírenie bola pokuta v prepočte až do 106 tisíc eur. Od ich šírenia mali odrádzať aj plagáty. Vlani v lete však tento drakonický zákon parlament zrušil.

Komentár Anky Žitnej Lučaiovej: Marťania sem, kačice tam

Nedeľné večerné vysielanie rádia CBS sa 30. októbra 1938 začalo normálne, ako vždy. Seriál dramatizácií literárnych diel z projektu herca a neskoršieho slávneho režiséra Orsona Wellesa The Mercury Theatre on the Air sa však tentoraz, práve na Hallo­ween, odvíjal inak, než si tvorcovia predstavovali.

Počas vysielania vtrhli do budovy rozhlasu policajti a rázne a naliehavo sa dožadovali okamžitého zastavenia programu. Do redakcie volali rozčúlení politici i vydesení poslucháči. V nasledujúcich hodinách to vyzeralo ako počas živelnej katastrofy. Všade po budove sa hemžili tmavomodré uniformy, herci sa zabarikádovali v miestnosti mimo štúdia, zamestnanci rádia chvatne schovávali alebo likvidovali dokumenty a záznamy k odvysielanému materiálu. Médiá chceli vedieť podrobné informácie... Kritika sa valila na CBS a tvorcov inscenácie zo všetkých strán. Padali návrhy, aby sa vecou zaoberala príslušná komisia pre vysielacie licencie.

Čo spôsobilo takéto vášnivé reakcie? Príčinou bola adaptácia románu  anglického spisovateľa Herberta G. Wellsa Vojna svetov (The War Of The Worlds). Poslucháči dostali pred začiatkom programu informáciu, že nasleduje rozhlasová dramatizácia tohto diela, potom Orson Welles prečítal v prológu približne rovnaký text, ako je uvedený v románe. Inscenácia mala formu reportáže, v ktorej medzi blokmi správ znela tanečná hudba. Po úvode hry teda nasleduje reportážnym štýlom formátovaný blok správ a po hudbe zaznie informácia, že na Marse boli spozorované nezvyčajné explózie. Ďalšia správa hovorí, že na istú farmu v New Jersey padol akýsi neznámy objekt. O čosi neskôr reportér v živom vstupe priamo z onej farmy vzrušene hlási, že zo zvláštneho predmetu, okolo ktorého sa zhromaždili policajti a zvedavci, vystupujú Marťania, pália do ľudí smrteľnými lúčometmi a... Reportér nedokončí svoj dramatický vstup. Poslucháči si domyslia, že aj jeho zasiahli marťanské zbrane. Nasledujú dramaticky stupňované správy, striedané s ďalšími živými reportážnymi vstupmi o podobných kataklizmatických udalostiach po celom svete. Zatiaľ sa však už medzi ľuďmi šíri panika, informáciu o intergalaktickej vojne a invázii Marťanov si ľudia posúvajú a s ňou ide ruka v ruke zmätok. Na cestách smerom von z „postihnutých“ miest vznikajú zápchy, ľudia utekajú pred akútnym nebezpečenstvom. Všade rastie chaos...

Vyvolanie dojmu realistického diania podporili najmä dva faktory. Rozhlasová hra nebola prerušovaná reklamou a medzi poslucháčmi, ktorí podľahli panike, boli najmä takí, ktorí počúvali najprv inú rozhlasovú stanicu a až v priebehu hry preladili na CBS, takže im chýbala základná informácia, že ide o inscenáciu a nie o reálne udalosti. Druhým faktorom bola medzinárodná politická situácia. Len čo sa pred pár rokmi skončila veľká hospodárska kríza, už fašistické režimy v Európe hrozili ovládnuť svet, v Španielsku doznievala občianska vojna, nacistické Nemecko s Adolfom Hitlerom diktovalo a presadzovalo svoje netolerantné predstavy a kruté pravidlá, východnú časť Európy ovládal despotický Stalin, pričom demokratické krajiny im obom ustupovali. Do druhej svetovej vojny chýbal necelý rok. Atmosféra bola zrelá na to, aby poslúžila obrazotvornosti neinformovaných ľudí. A do toho prišiel Orson Welles so sugestívnou rozhlasovou inscenáciou.

Preskočme teraz v čase nasledujúcich osemdesiat rokov. Sme na konci roka 2018. Český týždenník Reflex priniesol informáciu, že Európska únia má v úmysle zakázať Ježiška ako symbol našich Vianoc a nahradiť ho americkým Santa Clausom. Lebo Európa je dnes multikultúrna, žijú v nej ľudia rôznych národností, náboženstiev, rás i pohlaví. Santa Claus je na rozdiel od Ježiška univerzálnejší, cituje Reflex zdroj z Bruselu: „Samozrejme, že tohtoročné darčeky ešte nestihne, ale budúci rok už  bude v celej Európe darčeky nosiť iba Santa Claus, vysvetľoval Jean Villnew, predseda Európskej komisie pre vianočnú pohodu a nábožensko-kultúrny pokoj.“

Podobne ako kedysi medzi poslucháčmi CBS dnes medzi používateľmi Facebooku vypukla panika a zdvihla sa vlna rozhorčenia. Ďalší dôvod, prečo treba odísť z EÚ. Tej odpornej arogancie bruselských úradníkov sa musíme konečne zbaviť. Dosť bolo politického šikanovania. Svoje zvyky si nedáme vziať... Hnus. Drzosť, vrchol! Podobne reagovali mnohokrát aj menej pozorní čitatelia na fikciu týždenníka PLUS 7 DNÍ. Aktuálne napríklad na tú, kde sme si uťahovali z našich poslancov. Napísali sme, že ich budeme dovážať z Ukrajiny, pretože sú lacnejší. Pobúrené a pohoršené komentáre na sociálnej sieti ukázali, že nie každý rozlišuje medzi realitou a humorom.

My tu vlastne nepotrebujeme ani Putina, ani Sorosa, na ktorých by sme hodili všetko zlé, čo pochádza z dezinformácií, hodnotových manipulácií, voličských rozhodnutí. My si vystačíme sami. Po vysvetlení, že správa z Reflexu je zreteľne zaradená v humornej rubrike, jasne označenej názvom Divoký kačer, takže ide o vedomú a zámernú mystifikáciu s cieľom pobaviť ľudí, prišla druhá vlna rozhorčenia na sociálnych sieťach. Lebo predsa kto na Facebooku číta iné okrem nadpisu článku, argumentoval ktosi. Nikto si neprizná, že naletel pre vlastnú lenivosť či neschopnosť rozlíšiť správu od fikcie, alebo len pre číru prostoduchosť intelektu. Ale aj po vysvetlení sa tento žart šíri ďalej ako seriózna správa od jedného k druhému, tretiemu, ikstému uchu... Idú nám zakázať Ježiška... Ježišmária, kam to spejeme...  Dosť už, vystúpme...

A tak je to so všetkými „fake news“, či už vznikli ako cielené dezinformácie, alebo ako žart, žijú si vlastným životom nezávisle od svojich tvorcov a zasahujú mysle naivných prijímateľov. Sotva niekto spätne overuje, či to tak skutočne niekde zaznelo, a keď, tak kde, za akých okolností, v akom kontexte. Sme zahltení takým množstvom informácií i dezinformácií ako nikdy predtým. Stále však máme svoj rozum, ktorý podľa skúseností a znalostí máme možnosť kriticky používať. Lenže rozum je jediný majetok, ktorý je medzi ľudí rozdelený spravodlivo. Nikto sa zatiaľ nesťažoval, že ho má málo...

Pojem kačica je od žurnalistického praveku symbolom nepravdivej, vymyslenej informácie. Vznikla v nemeckých tlačovinách, kde neoverené správy označovali skratkou N. T. (non testarum, neoverené). A slovo EnTe znamená v nemčine kačica. Ale kačica sem, káčer tam, veríme tomu, lebo „na každom šprochu pravdy trochu“. Možno sa to nestane s tým Ježiškom už dnes, ale určite o nejaký čas to urobia, lebo oni v tom Bruseli sú takí... Hnusní... A vôbec všetci sú takí istí, a tak je to aj s celou tou demokraciou. Nech si ju strčia niekam. Alebo najprv by bolo vhodné zaviesť cenzúru na všetky také nezmysly, ktoré iba balamutia ľudí. Tak takto si tu žijeme.

V očakávaní a so želaniami krajšieho a lepšieho nového roka, než bol ten pred ním. Všetci máme rovnako veľký jeden volebný hlas, ktorým budeme rozhodovať vo voľbách, ktoré nás v tomto prichádzajúcom roku čakajú. Či už to budú voľby prezidenta republiky, alebo poslancov do Európskeho parlamentu. Koľko káčerov, kačíc ešte dovtedy zažijeme? A koľkým naletíme? Nechajme sa prekvapiť, veď celý rok je ešte len pred nami. A s ním i nádej, že to nebude také zlé, aby sme v panike niekam utekali. Pravdupovediac, nie je ani kam. Tak sa rozlúčim pre dnešok tiež jednou skratkou : ŠNR, milí čitatelia!

VIDEO Plus 7 Dní