V nemeckom Hamburgu, kde snemovali kresťanskí demokrati (CDU), predsa len vládlo napätie v otázke, kto vyhrá voľby predsedu strany - či to bude zreteľne doprava orientovaný podnikateľ a kritik doterajšej predsedníčky strany Angely Merkelovej Friedrich Merz, alebo jej blízka spolupracovníčka a dôverníčka Annegret Kramp-Karrenbauer.

To u nás v Trenčíne sa nehralo ani o predsedu strany, ani o ďalšiu orientáciu. Všetko bolo dávno jasné. Poslušne a jednotne snemovali delegáti vládnej strany Smer, sociálne balíčky sem, obedy zdarma tam. Predseda Robert Fico neodstupoval z funkcie ako predsedníčka Merkelová, toto kreslo má expremiér Fico pevne v rukách. Dá sa povedať, že Smer je na večné časy a nikdy inak stranou, ktorej úspech stojí na Robertovi Ficovi ako lídrovi, padá s ním a je prakticky vylúčené, že by sa na tom malo do parlamentných volieb v roku 2020 niečo zmeniť.

V nemeckom hanzovnom meste sa tisíc delegátov poďakovalo Angele Merkelovej a za novú šéfku nie prekvapujúco zvolili Annegret Krampovú-Karrenbauerovú. Toto komplikované meno zvyknú nemeckí novinári vyjadrovať skratkou AKK. Jej víťazstvo nad Merzom bolo pomerne tesné, takže by sa mohlo zdať, že strana je vnútri rozložená a hrozí jej štiepenie. Lenže CDU je strana s dlhou históriou a je známa vysokou mierou disciplinovanosti svojich členov. Aj tí najkritickejší dokážu v záujme súdržnosti a funkčnosti strany odložiť bokom niektoré extrémnejšie ladené postoje a uprednostniť to, čo je pre všetkých spoločné v zásadných programových bodoch. Robia tak, aby zachovali povahu strany - dnes už síce ani nie pravicovú, ale rýdzo politického stredu. Žiada sa dodať, že budú disciplinovaní, aj keby ich to malo stáť ďalšie veľké straty voličov.

Skratka AKK môže laikom evokovať názov nového politického subjektu, ale v tomto prípade to nesignalizuje ani len zmenu doterajšej politiky CDU či odklon od línie a ducha Merkelovej politiky. Logická otázka, ktorá sa potom natíska, znie: Prečo muselo dôjsť k výmene na pozícii predsedníčky strany, keď sa nič zásadné nemení? Niekdajší hovorca NATO Jamie Shea by asi v tejto situácii odpovedal svojou populárnou tradičnou floskulou: „Dobrá otázka, ďakujem pekne. Ďalšia otázka?“

Nemecká kancelárka Angela Merkelová síce už nie je šéfkou kresťanských demokratov, kancelárkou však zostáva. Nemá to pritom logiku. Ak odstúpila z funkcie predsedníčky vládnej strany, ktorej od migračnej vlny v roku 2015 sústavne a hrozivo klesajú v prieskumoch volebné preferencie, bolo by pochopiteľné, keby sa vzdala aj kresla kancelárky. To však neurobila. Vzhľadom na politickú líniu AKK sa nedá očakávať, že sa bude zásadne meniť doterajšia politika CDU. Odpoveď na otázku, na čo je dobré toto divadlo, možno pozná Jamie Shea, ale keď­že vieme, čo by nám povedal... Musíme si počkať. Či sa to niekomu páči, alebo nie, Nemecko je faktickým záverovým klenákom konštrukcie celej Európskej únie. Na ňom stojí a s ním padá úspech aj existencia tohto zoskupenia. Ostatným nezostáva v tomto momente nič iné, než držať Nemcom palce. Držíme ich aj sebe. Lebo i naša prosperita a bezpečnosť - a to platí napriek chybám, ktoré Merkelová urobila na začiatku migračnej vlny - závisí od kondície Nemecka. Ešte stále môže byť totiž aj horšie. A my z východnej Európy o tom dávno dobre vieme.

Podobne ako Nemci s CDU, my sme na tom u nás v domácich pomeroch so stranou Smer. Nejdem teraz porovnávať profily CDU a Smeru, sú z iných matérií, keďže máme rôznu minulosť a z nej plynúcu prítomnosť. Vzhľadom na povahu viacerých politických subjektov v slovenskom parlamente však môžeme bez väčších obmedzení povedať, že naše členstvo a existencia v Európskej únii (EÚ) v súčasnosti do veľkej miery stojí na Smere aj padá s ním. A tým aj s postavou Roberta Fica. Áno, presne toho neokrôchaného, voči médiám agresívneho a po­mstivého Fica. Pre tieto vlastnosti ho nenávidí mestská inteligencia, umelci, novinári, fakticky celá intelektuálna kaviareň. Popri všetkých výhradách voči jeho manierom však treba povedať aj to, že práve tento neokrôchaný politik a jeho strana držia túto krajinu bezpečne v EÚ a tiež v NATO, dodržiavajú zásady únijných fiskálnych pravidiel a rešpektujú platné zmluvné zásady členstva. Pritom však tiež platí, že ak by bol Robert Fico „okrôchaný“, nemal by nikdy tú podporu krčmy, ktorá mu zaručuje dominantné miesto v parlamente a vo vláde už tretie volebné obdobie. A tak sa tu môžeme aj roztopiť od zlosti nad týmto obrazom, ale…

Nemci si naďalej držia Angelu Merkelovú ako žolíka v talóne a zrejme už ani dobre nevedia, ako by ho chceli v budúcnosti použiť. Nie je to určite náhoda, ale nesporný talent, ktorý ju udržal šestnásť rokov na čele najvýznamnejšej politickej strany v Nemecku. Za ten čas však tradične konzervatívna CDU pod kormidlom Merkelovej dôsledne smerovala, až vplávala do absolútneho politického stredu a uvoľnila tak pozíciu na pravej strane, kam sa ihneď natlačila ostro naladená Alternatíva pre Nemecko (AfD). Ako klesajú preferencie CDU, tak stúpajú zisky stranám na pravej strane spektra. V Bavorsku už trpí sesterská CSU do tej miery, že musela uvoľniť časť kresiel v tamojšej vláde striktne konzervatívnej strane Freie Wähler (Slobodní voliči). V Nemecku sa uskutočnia voľby do spolkového snemu Bundestagu až v roku 2021 a súčasné prieskumy verejnej mienky nedávajú prakticky nádeje na zabezpečenie statusu quo.

Čakanie môže byť značne stresujúce, takže čím skôr k udalosti dôjde, tým skôr nastane príležitosť odraziť sa od dna. Slovenské parlamentné voľby sú o rok aj pár mesiacov. Dovtedy musíme ešte odfajknúť voľby prezidenta, ktoré zreteľne naznačia, kam sa bude miska váh vychyľovať, či k bezpečnejšiemu brehu EÚ a NATO, alebo do divokejších vôd na lodi bez skúseného kormidelníka a pevnej kotvy. Už dnes sa dá prognózovať, že pri súčasných známych kandidátoch na hlavu štátu je Štefan Harabin v tejto chvíli prakticky v druhom kole. Kto postúpi s ním, je dnes vo hviezdach. Žolíka má pritom v rukách...