Rastislav Boldocki

Po desaťročiach vášnivého sledovania, po mnohých sklamaniach a občasných chvíľkach radosti sa mi, tuším, podarilo pochopiť fenomén majstrovstiev sveta vo futbale. Jeho obrovskú popularitu, ten ošiaľ na celej planéte. Áno, ľudia milujú šport a súťaženie, ľahko sa stotožňujú s hrdinami a vlastnými krajinami, ale je tu ešte niečo viac. Šampionát v niektorých ohľadoch až nápadne pripomína skutočný život a kopíruje fungovanie nášho sveta.

O&nbsp;podstatnej veci - organizátorovi - sa rozhoduje pomerne nenápadne. V&nbsp;dostatočnom časovom predstihu, v&nbsp;zákutiach svetovej futbalovej organizácie, v&nbsp;tieni obrovských peňazí. Širšia verejnosť vníma zo začiatku meno usporiadateľa len tak mimochodom, ako vzdialený zemepisný pojem. Keď potom vyjdú na povrch prípadné nezrovnalosti či dokonca nečestnosti, vyvolá to všeobecný spravodlivý hnev, ale už je neskoro na nápravu. Šou musí pokračovať.

Národné tímy vstupujú do kvalifikácie odhodlané urobiť dieru do sveta, presne ako každý z&nbsp;nás vstupuje do dospelého života. Aj keď vedia, že na absolútne výslnie sa dostane len zopár vyvolených. No nielen úspechy, ale najmä nádej nás drží nad vodou.

Na majstrovstvá nakoniec postúpia nielen najšikovnejší a&nbsp;najpripravenejší, ale aj najšťastnejší. A&nbsp;až vtedy sa začína skutočný boj. Tu platia viaceré nepísané pravidlá, s&nbsp;ktorými sa stretávame nielen na futbalových trávnikoch. Ak hráš príliš odvážne, pekne a&nbsp;ofenzívne ako Kanada v&nbsp;Katare, získaš si síce sympatie divákov, ale nedopadneš príliš dobre. Jediné zaváhanie môže znamenať rýchly koniec - na vlastnej koži skúsili Nemci. Hraj do konca, aj keď všetko vyzerá stratené, čo bol v&nbsp;týchto dňoch prípad Južnej Kórey.

Ale hlavne na majstrovstvách sveta často vzniká dojem, že každý nakoniec môže zdvihnúť nad hlavu víťaznú trofej. Že ako vo filmoch o&nbsp;Rockym trpaslík dokáže poraziť aj tých najväčších favoritov, tímy plné preplatených hviezd a&nbsp;svojej krajine priniesť aspoň chvíľkovú eufóriu.

Ale život ani futbal nie sú film. Môže sa stať, že Saudská Arábia na úvod turnaja porazí Argentínu a&nbsp;zopár podceňovaných tímov z&nbsp;Ázie či Afriky postúpi do štvrťfinále alebo s&nbsp;pri­spením všetkých svätých aj do semifinále. Ale tu sa už rozprávky končia. Outsider zostane outsiderom a&nbsp;hviezd sa dotkne len niekto z&nbsp;vyvolených. Ako to už v&nbsp;našom svete chodí.