Rastislav Boldocki

Vedci z&nbsp;viacerých krajín prišli v&nbsp;spoločnom výskume na zaujímavé zistenie – naši predkovia sa zhruba pred 900-tisíc rokmi z&nbsp;nie celkom jasných dôvodov ocitli na pokraji vymretia. A&nbsp;potácali sa na ňom ďalších stotisíc rokov. Budúcnosť ľudského pokolenia počas neuveriteľne dlhého časového obdobia závisela zhruba od tisícovej populácie jedincov schopných rozmnožovania. Stačila výraznejšia nepriazeň počasia či odhodlané predátory a&nbsp;mohli sme nebyť. A&nbsp;bol by pokoj. Žiadne vojny, diktatúry, zverstvá, žiadne nákupné horúčky, civilizačné choroby, reklamy, powerpointové prezentácie, žiadne náboženstvá, ideológie, politické diskusie, influenceri ani reality šou. Žiadna pýcha, žiadne povyšovanie. Len prirodzený vývoj bez bezohľadného druhu, ktorý sa bez výčitiek svedomia hrá na Boha. A&nbsp;možno by sa dokonca vyvinul nejaký lepší, tolerantnejší a&nbsp;pokornejší inteligentný život. Čo poviete, bola by naša planéta na tom lepšie, keby sme tu neboli? Ťažká otázka. Niektoré čísla čo-to napovedajú. Podľa štúdie vypracovanej pre Svetový fond na ochranu prírody, starej niekoľko rokov, človek len od sedemdesiatych rokov minulého storočia vykynožil 60 percent všetkých cicavcov, vtákov, rýb a&nbsp;plazov na planéte. Podľa ďalšej odbornej správy ľudstvo skántrilo od úsvitu civilizácie polovicu rastlín, a&nbsp;ak by sa aj devastácia okamžite zastavila, príroda by potrebovala päť až sedem miliónov rokov, aby všetko opäť dala do poriadku. Nehovoriac o&nbsp;tom, ako si v&nbsp;rámci svojho druhu navzájom ubližujeme nespočetnými krvavými konfliktmi. Čiže máme zjavnú tendenciu ničiť všetko v&nbsp;okolí. Zrejme je to zapísané v&nbsp;našej DNA. Samozrejme, nemožno hľadieť na vývoj druhu Homo sapiens len z&nbsp;ekologického hľadiska. Predsa sme dokázali neuveriteľné veci v&nbsp;najrozličnejších oblastiach života od umenia a&nbsp;kultúry cez techniku a&nbsp;filozofiu až po viackrát citovanú vedu. No a&nbsp;určité obete sú a&nbsp;vždy boli súčasťou každého pokroku, taká je smutná pravda. Znepokojuje ma však skôr niečo iné – hnací motor tohto pokroku. Vyzerá to tak, že je ním skôr egoistická snaha o&nbsp;ukojenie našich často primitívnych chúťok a&nbsp;pudov ako túžba po hlbšom poznaní. A&nbsp;planéta trpí.

KOMENTÁR Nechýbalo veľa, aby ľudstvo vymrelo. Bola by to škoda?

Nechýbalo veľa, aby ľudstvo vymrelo. Bola by to škoda?

plus7

Plus 7 dní

Komentáre

korektný obsah

Článok

Aktuálne

Kauzy

Prominenti

Príbehy

Rozhovory

Zázračný svet

Kvízy

Video

Pluska.sk