ste čítali Štúdiu v červenom od sira Arthura Conana Doyla, možno sa pamätáte na poučný, priam filozofický rozhovor hlavných hrdinov. Doktor Watson dá Sherlockovi Holmesovi lekciu zo základov astronómie, vysvetlí mu, že Zem sa točí okolo Slnka. Slávny detektív poďakuje za informáciu a dodá: „Teraz to budem musieť čo najskôr vyhodiť z pamäti, ešteže som si vypracoval mimoriadne účinný spôsob zabúdania.“ Alebo niečo v tom zmysle. Podľa Holmesa má totiž náš mozog len obmedzenú kapacitu a netreba ju zapĺňať zbytočnosťami, ako je heliocentrická sústava.
Taktiku rýchleho zabúdania som mal chuť použiť, keď som prvýkrát počul nápad o päťstoeurovej odmene za účasť vo voľbách. Pripadal mi ako ďalší z návrhov, na ktorý je zbytočné mrhať energiou, ktorý rýchlo doznie a nadobro sa vytratí z našej politiky a životov. Ibaže Igor Matovič je o poznanie neodbytnejší ako starý dobrý John Watson. Rovnaký refrén omieľal dlhé týždne, až som to vzdal. Posvietil som si na celú vec a zostal trochu zneistený.
Šéf OĽaNO totiž nie je žiadny priekopník v tejto oblasti. Seriózna debata o možnosti platiť ľuďom za hlasovanie nie je síce vo vyspelých demokraciách mainstreamová, ale ani úplne ojedinelá. Výzvy na finančné povzbudenie odzneli napríklad na Novom Zélande po nízkej, ani nie 40-percentnej účasti v komunálnych voľbách v roku 2019. Bostonský politický vedec Costas Panagopolos dokonca urobil sociálny experiment, z ktorého mu vyšlo, že by už 25 dolárov výrazne zvýšilo záujem občanov o veci verejné. Veľkým zástancom platenia ľuďom za hlasovanie je profesor na prestížnej Yalovej univerzite Stephen Carter. Ako argumentuje, podporovať pozitívne zmeny v ľudskom správaní hotovosťou je vítané. Vďaka vidine prospechového štipendia študenti zlepšujú svoje známky, ak fajčiarom sľúbite peniaze, ľahšie sa vzdajú svojho zlozvyku, hovoria prieskumy. Carter nevidí preto dôvod, aby to nefungovalo aj pri voľbách.
Ani tak sa mi to nezdá. Otázka otázok totiž znie: Zabezpečí vyššia účasť lepšiu vládu? Úprimne, nemyslím si. Ak budú pre ľudí hlavným motívom účasti peniaze, nedá sa predpokladať, že si dôkladne preštudujú morálny profil kandidátov a stranícke programy. Skôr to bude tak, že zinkasujú hotovosť a zakrúžkujú prvé meno, ktoré im príde pod ruku.
Veľavravná je záhada parlamentných volieb v srbskom Vranje z roku 2020. V šesťdesiattisícovom meste na juhu krajiny žije podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 rovných päť príslušníkov maďarskej národnosti. Napriek tomu národne orientovaná Strana vojvodinských Maďarov bola treťou najsilnejšou v meste, získala vyše tisíc hlasov. Tajomstvo veľkej obľúbenosti našich južných susedov vo Vranje sa nakoniec podarilo vysvetliť. Spolu s parlamentnými sa totiž v rovnakom čase konali komunálne voľby a lokálny biznismen s nie práve najlepšou povesťou finančne motivoval tamojšie komunity, aby hlasovali za jeho politických spojencov. Voliči s hotovosťou vo vrecku si nedali ani len tú námahu, aby rozlíšili lístky z dvoch hlasovaní a vo všetkých voľbách ostošesť krúžkovali to isté číslo, podnikateľovu štvorku. Zhodou okolností číslo štyri v parlamentných voľbách mal politický subjekt maďarskej menšiny.
Alebo ďalšie hlasovanie, jedno z najznámejších v dejinách. Skúste si tipnúť, aká bola účasť v nemeckých parlamentných voľbách v roku 1933, ktoré priviedli k moci Adolfa Hitlera? Nemusíte sa trápiť „gúglením“, poviem vám to - takmer 89 percent. Človek naozaj nemusí byť Sherlockom Holmesom, aby vydedukoval, že väčšia účasť nemusí automaticky znamenať aj kvalitnejšiu voľbu.
