Tip na článok
Bratislavský primátor Matúš Vallo na tlačovej konferencie predstavuje geniálne jednoduché riešenie, vďaka  ktorému sa mesto nemusí obávať kolapsu dopravy.

KOMENTÁR PLUS 7 DNÍ: Bratislavská dopravná apokalypsa, hyperloop a doublethink Matúša Valla

Bratislavský primátor prišiel s revolučným riešením komplikovanej dopravnej situácie v meste, vo svetle ktorého si Ahlborn aj s Elonom Muskom, ktorý je ideovým otcom hyperloopu, môžu celý svoj revolučný projekt strčiť do... no skrátka niekam schovať.

Galéria k článku (9 fotografií )
Bratislavský primátor Matúš Vallo na tlačovej konferencie predstavil geniálne jednoduché riešenie, vďaka ktorému sa mesto nemusí obávať kolapsu dopravy.
Bratislavský primátor Matúš Vallo na tlačovej konferencie predstavil geniálne jednoduché riešenie, vďaka ktorému sa mesto nemusí obávať kolapsu dopravy.
Bratislavský primátor Matúš Vallo na tlačovej konferencie predstavil geniálne jednoduché riešenie, vďaka ktorému sa mesto nemusí obávať kolapsu dopravy.

Bratislavu od polovice budúceho mesiaca čakajú najväčšie dopravné obmedzenia v histórii. Rok sa nebude dať osobnými autami vôbec jazdiť cez Mlynské Nivy, jednu z najdôležitejších križovatiek v širšom centre mesta a zároveň sa uzavrú niektoré zjazdy z Prístavného mosta smerom na Slovnaft a Prístavnú ulicu, čo bude mať katastrofálny dopad na dopravu v celej východnej časti Bratislavy. Tí v tej západnej časti sa však nemusia škodoradostne tešiť, pretože sa výrazne skomplikuje aj doprava v okolí tunela Sitina, na križovatke Patrónka a v ďalších neuralgických bodoch na hlavných ťahoch, spájajúcich východnú a západnú časť mesta.

V polovici decembra nám nový primátor Bratislavy povedal: „...uzávierky spustíme, až keď budeme presvedčení, že sme urobili maximum pre zmiernenie negatívnych dopadov na dopravu.“ Uplynulo niečo vyše mesiaca a máme tu výsledok jeho snaženia. Aj napriek dopravným obmedzeniam, aké nemajú v modernej histórii mesta obdobu, sa vraj dostaneme do práce rýchlejšie, rýchlejšie sa vrátime k svojim rodinám a celkovo si pri cestovaní užijeme menej stresu. Úplne vážne. Tak to zaznelo na tlačovke a dočítate sa to aj na mestskom webe. 

Vedenie mesta sa teda evidentne muselo dohodnúť s Dirkom Ahlbornom, šéfom spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies a spoločne nám tu za mesiac postavili nejakú pilotnú mestskú verziu hyperloopu – a bez toho aby si to niekto všimol. Nič iné, než potrubná pošta prepravujúca ľudí extrémnymi rýchlosťami nám totiž nepomôže. Aspoň na prvý pohľad.

Bratislavský primátor totiž prišiel s ešte revolučnejším riešením, vo svetle ktorého si Ahlborn aj s Elonom Muskom, ktorý je ideovým otcom hyperloopu, môžu celý svoj revolučný projekt strčiť do... no skrátka niekam schovať. A čo to je? No predsa plagáty!

Vedenie mesta v rámci boja proti vizuálnemu smogu systematicky oblepí celú Bratislavu a priľahlé obce plagátmi a billboardmi, prostredníctvom ktorých obyvateľom pekne polopate vysvetlí, že situácia je fakt blbá a preto musia svoje autá nechať doma, presadnúť na MHD alebo prímestskú dopravu a voziť sa kolektívne. A vzápätí podľa Valla nastane hromadné satori – teda po našom, osvietenie.

Ľudia si tieto agitačné plagáty prečítajú, zamyslia sa nad svojimi doterajšími egoisticko-individualistickými životmi, hlboko sa zahanbia a so sklonenými hlavami a pocitom viny sa spoločne presunú na zastávky mestských a prímestských spojov. Tie citlivejšie povahy ešte predtým svoje autá na verejných priestranstvách demonštratívne spália. Poisťovne vraj prisľúbili, že ak budú mať evidenčné čísla spadajúce pod Bratislavský kraj, potom v takýchto prípadoch prižmúria oči. Tiež chcú byť totiž nápomocné a čím menej áut bude v uliciach Bratislavy, tým jednoduchšie všetko bude. Samozrejme, nechceme nikoho na nič navádzať...

A v autobusoch budeme v čase týchto extrémnych obmedzení po Bratislave cestovať ako králi. Bez srandy. Veď: „pokiaľ dnes trvá prejazd Gagarinovou ulicou v špičke cca 30 min, MHD by po Gagarinovej mala aj v špičke prejsť za 6 minút. Pokiaľ cesta z Vrakune po Mlynské Nivy trvá aj hodinu, po novom verejná doprava zo zastávky Cintorín Vrakuňa po Mlynské nivy potrvá 14 minút.“Zabezpečiť to majú v exponovaných úsekoch prednostné pruhy pre verejnú dopravu, ktorá bude navyše posilnená a sociálno-inžiniersky projekt bratislavského primátora, spoliehajúci sa na spolupatričnosť a uvedomelosť občanov.

Má to však pár háčikov. V prvom rade musíme dúfať, že už konečne zhoreli všetky staršie mestské autobusy, pretože ich požiare boli relatívne nedávno jednou z mestských atrakcií. A že tie nové, ktoré ich medzičasom nahradili, sú dostatočne spoľahlivé a nebudú sa kaziť. Pretože ak sa tak stane vo vyhradenom pruhu, kde autobusy kľudne môžu podľa slov kompetentných premávať aj v minútových intervaloch a odstavený pokazený voz nebudú mať kade obísť, nastane niečo, pri čom si nemôžeme nespomenúť na filmy ako Apocalypse Now, Inferno alebo Peklo na zemi. A čo si myslíte, ak sa v mimoriadne exponovaných úsekoch, ku ktorým bude patriť napríklad Gagarinova zrazia osobné autá, kade to budú ostatní vodiči obchádzať? Prirodzene, cez vyhradené pruhy. A tým sme sa opäť dostali k vyššie spomenutým filmom...

A čo by teda malo pomôcť vodičom osobných áut? No predsa záchytné parkoviská, v kritických častiach by sa mal počet parkovacích miest zvýšiť takmer o 600. Ibaže v roku 2015 spoločnosť Centrum dopravního výzkumu na objednávku hlavného mesta spracovala Územný generel dopravy a ako podklad mu slúžil aj prieskum zaparkovaných áut. V tom čase ich v Bratislave parkovalo približne 100-tisíc, necelých 20-tisíc z nich malo mimobratislavské značky. To sú prevažne tí, čo do Bratislavy dochádzajú zo vzdialenejších miest a vodiči zo zahraničia. Vzhľadom na to, že ekonomike sa darí, je ich dnes určite viac.

Ak by teda teoreticky Bratislavčania nechali svoje autá doma a tí zo vzdialenejších častí mesta, podobne ako cezpoľní, na záchytných parkoviskách na okraji, čo pomôže 600 parkovacích miest navyše? To je len kozmetická úprava, ktorá dobre znie, ale v praxi nič nerieši.

Našťastie je to len teoretický problém. Vodiči na záchytných parkoviskách parkovať aj tak nebudú. Na to nám chýba japonská vnútorná disciplína a rešpekt k autorite. Sme na to skrátka príliš egoistickí. Preto je plán, ktorého hlavnou črtou je spoliehanie sa na spolupatričnosť a sebauvedomenie Bratislavčanov a cezpoľných prinajmenšom pochybný. Aj keď – ak tento plán, samozrejme úplnou náhodou, nebude fungovať, tak vedenie mesta je v pohode, developeri sú čistí a za všetko si môžu sami ľudia, ktorí sa nedokázali zariadiť podľa odporúčaní primátora.

Vallo teda na jednej strane považuje za potrebné varovať Bratislavčanov a cezpoľných pred najväčšími dopravnými obmedzeniami v histórii mesta a na druhej strane tvrdí, že pri troche kooperácie sa ním bude cestovať rýchlejšie. Dokonca výrazne rýchlejšie. To ale akosi nejde spolu dokonca ani na papieri. Orwell túto schopnosť súčasne veriť dvom protichodným veciam vo svojej dystopickej knihe 1984 nazval doublethink. A my sa onedlho budeme môcť presvedčiť o tom, aké dôsledky má takýto doublethink aj v praxi.

VIDEO Plus 7 Dní