Pre zakladateľa a jediného predsedu Smeru, je to ďalšou pohromou v rade. Najskôr prehra v prezidentských voľbách, potom strata premiérskeho kresla a teraz príde aj o šancu upratať sa na prestížny post predsedu Ústavneho súdu. Nakoniec, sám potvrdil, že nikdy nechcel byť len radovým sudcom. Potešení však vraj nie sú ani samotní Smeráci, ktorí podľa našich informácií, dúfali v istý druh obrodenia strany. To naoko úspešne naštartoval usmievavý a fotogenický Peter Pellegrini s jamkami v lícach. No stále to nebolo to pravé orechové. Možnosť, že sa záťaže menom Fico zbavia, dnes definitívne padla. Dohody budú zložitejšie nielen s koalíciou, ale aj s opozíciou. Tá by možno na nejaký ten ústupok pristúpila. No s Ficom za chrbtom sa to voličom ťažko vysvetľuje. Najmä, keď sa postaví pred kameru a cez facebook začne riešiť, ako všetko protivládne riadi George Soros. A to nehovoriac o tom, že percená klesajú a kedysi populárna strana naberá smer HZDS.

Robert Fico pritom len žne to, čo zasial. A teraz, keď prišiel o vysnený post na takej banalite ako právnická prax, okolo seba šľahá síru, vyhráža sa koncom koalície. To, že by poslanci Mostu-Híd a SNS, ktorí majú mimochodom povinnosť hlasovať nezávisle a v súlade so svojím svedomím, tak aj hlasovali, označuje za neuveriteľnú neserióznosť. Aké zranené musí mať človek ego, aby kvôli funkcii, na ktorú podal kandidatúru na poslednú chvíľu, povalil vládu. Najmä, ak ju už jeho strana nemusí viac zostavovať. 

Nehovoriac o rokovaniach s kotlebovcami, o ktorých dúfal, že ho do funkcie na Ústavný súd podporia. Hrádza proti extrémizmu sa včera pretrhla. No ešte aj tí, s ktorými nechce mať Most-Híd nič spoločné, oznámia, že sa jednoducho hlasovania nezúčastnia. A s voľnými rukami pre poslancov SNS a Mostu vo verejnej voľbe to znamená, že Fico na súd nepôjde ani ako radový sudca, nieto ešte predseda, ktorým si vysníval byť. Tak radšej urazene kopne nôžkou a kandidatúru stiahne.

A čo teraz so zraneným egom? Odhodí Most a vezme do koalície kotlebovcov?