Komunikácia obvinenej Aleny Zsuzsovej s najvyššími úradníkmi nášho štátu nasvedčuje, že čosi je zhnité v našej krajine. Nie preto, že by volavky nefungovali aj v iných krajinách, nie preto, že je niečo zlé na tom, ak sa krásna žena usiluje kontaktovať úspešného muža. Ale preto, že Zsuzsová nie je len krásna žena, ale zjavne volavka nasadená na vydieranie vplyvných mužov. A tiež preto, že práve vplyvní muži by mali byť aspoň trochu paranoidní a vedomí si toho, s kým a prečo komunikujú.

Slovenskí politici sú zjavne amatéri, ktorí sa dostali k moci a nevedia ju ako profíci udržať vo svojich rukách, ale ju za trochu tej nežnosti a škrabkania ich ega vložili do rúk niekomu, koho ľudia nevolili. Teda človeka, ktorý za Zsuzsovou stojí a ktorý ju riadi. Či už je to Marián Kočner, alebo niekto iný, je v tomto prípade jedno. Iba ak by tou hlavou gangu bola ona samá.

Nie je jedno, ak sa politik, ktorému sa na jeho pochybenie príde, tvári ako voš pod chrastou alebo naopak útočí a žaluje, miesto toho, aby ako chlap priznal zlyhanie a odstúpil. O to viac potom vyniká prípad námestníka generálneho prokurátora René Vaneka, ktorý komunikáciu priznal a o lukratívny flek prišiel zo dňa na deň.

Glváčove vajatanie a verbálne útočenie len charakterizuje človeka, ktorý nechápe, že zlyhal. A ak to nechápe, tak už vonkoncom nemá na mieste podpredsedu parlamentu čo robiť. Lebo takto naznačuje, že však o nič nejde. Ide, ide naozaj o veľa. Iste, chybu by si mal priznať aj právnik Daniel Lipšic, ktorého komunikácia bola zverejnená na internete, hoci ju zatiaľ odmieta. Momentálne však nesedí v žiadnej voliteľnej funkcii z ktorej by mohol odstúpiť, iba ak by sa rodina Kuciaka rozhodla, že už jeho advokátsku výpomoc nechcú. Ďalší zo Zsuzsovej zoznamu, župan Juraj Droba je tiež ako Martin Glváč vo funkcii vďaka svojim voličom. A takisto ako Glváč sa drží svojej stoličky.

Áno, malo by platiť - padni komu padni. Koaličný či opozičný politik, všetko jedno. Dá sa totiž očakávať, že vydierateľných politikov bude viac, podľa našich informácií ich je na zozname 25 a práve teraz sa nastavuje, ako budú po odhalení konať. Lebo čakať, že sa k intímnym esemeskám so Zsuszovou priznajú sami, je v tomto marazme asi ako požadovať od Roberta Fica sebareflexiu a od Borisa Kollára celibát.

Ak dovolíme Glváčovi alebo Drobovi, aby vo funkciách zotrvali, nemôžeme očakávať, že tí ďalší príjmu zodpovednosť. Veď aj Glváč, žiaľ, len kopíruje svojho partajného šéfa Roberta Fica. Ten sa ako je známe už dva roky „pokúša“ sťahovať z luxusného bytu v Bonaparte, ktorý oficiálne patrí daňovému podvodníkovi Bašternákovi. A tiež na tom nevidí nič zlé.

Rovnako žiaľ kopíruje svojho parlamentného šéfa, ktorý za pochybenie pri rigoróznej práci odmietol prevziať povestnú „Bugárovu“ osobnú zodpovednosť. Rovnako ako náš „špeciálny“ šéf špeciálnych prokurátorov, ktorý by mal zasiahnuť a jednotlivé poschodia štátnej moci očistiť od osôb, ktoré tam jednoducho nepatria.  

Nie, nikto zo Zsuzsovej „obetí“ nerobí vrahov, ako to podsúva Erik Tomáš. Bolo by len správne mať už konečne na najvyšších postoch ľudí, ktorí rozmýšľajú hlavou a nie egom skrytým v nohaviciach.