Počítal som sa, že Spojené štáty si v tomto roku pripomínajú smutné výročie. Presne pred storočím sufražetky A­lic­e Paulová a Crystal Eastmanová prvýkrát predložili v Kongrese USA dodatok k ústave, podľa ktorého nie je možné odopierať rovnaké práva obom pohlaviam. Čo je na tom smutné? Legislatívu dodnes neratifikovali všetky federálne štáty a zrejme ešte dlho nevstúpi do platnosti.

Ide o zaujímavosť, ktorá naznačuje, o akú zložitú tému ide. Treba však povedať, že aj bez zakotvenia v zákone práva žien v USA za posledné desaťročia urobili výrazný pokrok. A nielen za oceánom, ale aj v iných častiach sveta. Samozrejme, rezervy zostávajú - od príjmových rozdielov až po pretrvávajúce patriarchálne názory v nemalej časti spoločnosti. Ale je veľmi otázne, či aj schválenie všetkých potrebných zákonov sveta by zabezpečilo úplnú rovnosť. Pozoruhodný postreh pre CNN vyjadrila spisovateľka Marcie Biancová: „Rovnosť je nemožná jednoducho preto, že nám ju ľudia pri moci nechcú dať. Je nemožná, lebo nie je možné implementovať ju cez šovinistické a kapitalistické inštitúcie vytvorené mužmi pre mužov. Naše inštitúcie sú výrazne konzervatívne a založené sú na to, aby zachovávali status quo.“

Ak sa mňa pýtate, americká feministka netriafa úplne vedľa, ale až také zlé to nebude. Najväčší problém je v prioritách. Namiesto toho, aby sa snahy o zrovnoprávnenie pohlaví zamerali na kľúčové, ekonomické otázky, čoraz častejšie sa venujeme formálnej stránke veci. Z olympiády napríklad v rámci rovnosti vyhadzujeme disciplíny, v ktorých ženy nesúťažia. Úprimne, nechápem, ako sa zlepší postavenie nežnejšieho pohlavia na svete, ak muži nebudú súťažiť v chôdzi na 50 kilometrov. Podobne sú podľa mňa nezmyselné kľúče na pomerné zastúpenie žien v rozličných inštitúciách. A, úprimne povedané, veci nepomáha ani všeobecný trend stierania rozdielov medzi pohlaviami, napríklad propagáciou nebinárnych osôb a podobných novotvarov. Akože nič proti nim, všetko uznávam, každý má právo na vlastnú voľbu. Ibaže trochu odvádzajú pozornosť od podstaty.

Keď hovoríme o rodovej rovnosti, na začiatok by mali byť kľúčové dve veci. Odstránenie príjmovej priepasti medzi pohlaviami a výraznejšie ohodnotenie materstva - finančné, ale najmä celospoločenské. Aby nebolo vnímané len ako nevyhnutný údel žien či kariérna brzda, ale ako to, čím v skutočnosti je - základ života. Až keď to zvládneme, môžeme sa venovať nadstavbe, hoci aj formálnej.