Rastislav Boldocki

Americký demokratický kongresman Charles B. Rangel v&nbsp;roku 2008 čelil obvineniam, že daňovým úradom nepriznal 70-tisícový príjem z&nbsp;prenájmu pobrežnej vily v&nbsp;Dominikánskej republike. Nijako to nevyvracal, ale pomohol si šikovným vysvetlením, vraj za&nbsp;všetko mohli „kultúrne a&nbsp;jazykové bariéry“. Chudák politik sa vraj všemožne snažil dopátrať k&nbsp;finančným informáciám o&nbsp;svojich podnikateľských aktivitách, ale miestni obchodní partneri mu v&nbsp;tom bránili. „Zakaždým, keď sme sa niekam dopracovali, začali hovoriť po&nbsp;španielsky,“ obhajoval sa. A&nbsp;on, ako zrejme tušíte, no hablo español. Keď príde na&nbsp;výhovorky za&nbsp;finančné machinácie a&nbsp;podozrivo získaný majetok, verejní činitelia na&nbsp;celej planéte zjavne dokážu byť mimoriadne kreatívni. A&nbsp;treba povedať, že tým našim sa darí držať v&nbsp;tejto disciplíne krok so svetom. Keď ich počúvame, občas sa nám môže zdať, že dobre nerozumieme nieto španielčine, ale ani rodnému jazyku. Do&nbsp;histórie sa veľkými písmenami zapísalo vysvetlenie bývalého ministra obrany Pavla Kanisa, že na&nbsp;miliónovú vilu zarobil stávkovaním. Hoci odvtedy ubehlo vyše dvadsať rokov, stále sa podľa mňa jeho výkon nepodarilo prekonať. To však neznamená, že Slováci sa nesnažia. Nový deň, nová príležitosť na&nbsp;kreatívnu výhovorku.

Najnovšie sa blysol bývalý šéf verejnoprávnej televízie Jaroslav Rezník. Ako v&nbsp;týchto dňoch vyšlo najavo, Peter Kuba, obžalovaný z&nbsp;prania špinavých peňazí v&nbsp;kauze Dobytkár, mu zaplatil asi 200-tisíc na&nbsp;štúdium dcér v&nbsp;Spojenom kráľovstve a&nbsp;Spojených štátoch. Rezník to nijako nevyvracal, ale pomohol si šikovným vysvetlením, vraj za&nbsp;všetko môže „nešťastný omyl“. Urobil chybu v&nbsp;jedinom čísle a&nbsp;zahraničná platba za&nbsp;školné neprešla. Aby sme neboli nespravodliví, podobný omyl sa môže prihodiť každému, dokonca aj mužovi, čo celé roky strávil na&nbsp;čele verejnoprávnych inštitúcií a&nbsp;denne prichádzal do&nbsp;kontaktu s&nbsp;rôznymi finančnými transakciami. A&nbsp;takisto je možné, hoci trochu nelogické, že omyl neriešite s&nbsp;bankou, ale s&nbsp;kamarátom pri obede. „Povedal mi (Kuba), že práve ide zaplatiť školné synovi. Na&nbsp;to som povedal, že mám megaprúser, lebo aj ja som mal zaplatiť školné pred niekoľkými dňami. Ponúkol mi, že to vybaví,“ spomína Rezník na&nbsp;stretnutie, ktoré bolo začiatkom plodnej spolupráce. „Odvtedy to prebiehalo takto. Vždy keď bolo treba zaplatiť školné, on zaplatil a&nbsp;ja som dal dokopy peniaze, zaniesol som mu ich,“ dodal bývalý šéf RTVS. Zjavne usúdil, že je zmysluplnejšie ďalších päť - šesť rokov behať po&nbsp;meste s&nbsp;nemalou hotovosťou, ako riskovať ďalší preklep v&nbsp;čísle účtu. Ale každý je strojcom svojho šťastia. Práve rozmýšľam, či občas nie je rozumnejšie mlčať. Lebo „kultúrne a&nbsp;jazykové bariéry“ dokážu byť pekné potvory.

V GALÉRII si pozrite FOTO usadlosti Jaroslava Rezníka v Štiavnických Baniach&gt;&gt;