Americký demokratický kongresman Charles B. Rangel v roku 2008 čelil obvineniam, že daňovým úradom nepriznal 70-tisícový príjem z prenájmu pobrežnej vily v Dominikánskej republike. Nijako to nevyvracal, ale pomohol si šikovným vysvetlením, vraj za všetko mohli „kultúrne a jazykové bariéry“. Chudák politik sa vraj všemožne snažil dopátrať k finančným informáciám o svojich podnikateľských aktivitách, ale miestni obchodní partneri mu v tom bránili. „Zakaždým, keď sme sa niekam dopracovali, začali hovoriť po španielsky,“ obhajoval sa. A on, ako zrejme tušíte, no hablo español.
Keď príde na výhovorky za finančné machinácie a podozrivo získaný majetok, verejní činitelia na celej planéte zjavne dokážu byť mimoriadne kreatívni. A treba povedať, že tým našim sa darí držať v tejto disciplíne krok so svetom. Keď ich počúvame, občas sa nám môže zdať, že dobre nerozumieme nieto španielčine, ale ani rodnému jazyku.
Do histórie sa veľkými písmenami zapísalo vysvetlenie bývalého ministra obrany Pavla Kanisa, že na miliónovú vilu zarobil stávkovaním. Hoci odvtedy ubehlo vyše dvadsať rokov, stále sa podľa mňa jeho výkon nepodarilo prekonať. To však neznamená, že Slováci sa nesnažia. Nový deň, nová príležitosť na kreatívnu výhovorku.
Najnovšie sa blysol bývalý šéf verejnoprávnej televízie Jaroslav Rezník. Ako v týchto dňoch vyšlo najavo, Peter Kuba, obžalovaný z prania špinavých peňazí v kauze Dobytkár, mu zaplatil asi 200-tisíc na štúdium dcér v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch. Rezník to nijako nevyvracal, ale pomohol si šikovným vysvetlením, vraj za všetko môže „nešťastný omyl“. Urobil chybu v jedinom čísle a zahraničná platba za školné neprešla. Aby sme neboli nespravodliví, podobný omyl sa môže prihodiť každému, dokonca aj mužovi, čo celé roky strávil na čele verejnoprávnych inštitúcií a denne prichádzal do kontaktu s rôznymi finančnými transakciami.
A takisto je možné, hoci trochu nelogické, že omyl neriešite s bankou, ale s kamarátom pri obede. „Povedal mi (Kuba), že práve ide zaplatiť školné synovi. Na to som povedal, že mám megaprúser, lebo aj ja som mal zaplatiť školné pred niekoľkými dňami. Ponúkol mi, že to vybaví,“ spomína Rezník na stretnutie, ktoré bolo začiatkom plodnej spolupráce. „Odvtedy to prebiehalo takto. Vždy keď bolo treba zaplatiť školné, on zaplatil a ja som dal dokopy peniaze, zaniesol som mu ich,“ dodal bývalý šéf RTVS. Zjavne usúdil, že je zmysluplnejšie ďalších päť - šesť rokov behať po meste s nemalou hotovosťou, ako riskovať ďalší preklep v čísle účtu.
Ale každý je strojcom svojho šťastia. Práve rozmýšľam, či občas nie je rozumnejšie mlčať. Lebo „kultúrne a jazykové bariéry“ dokážu byť pekné potvory.
