Vhupli sme zo starého do nového roka hladko ako po šmykľavke. Krajiny hovoriace po nemecky majú do nového roka príhodné želanie: Guten Rutsch. Čiže dobrý šmyk. My sme sa prešmykli hladko a pokojne, nie všade však môžu hovoriť o príjemných pocitoch. Vo Francúzsku počas koncoročných sociálnych protestov pre zdražovanie pohonných látok zomrelo niekoľko ľudí a stovky utrpeli zranenia. Barikády, zápalné fľaše, rabovačky, bitky s policajtmi, to je obraz súčasného Francúzska. Podľa médií ide o najsilnejšie protesty od pamätného roku 1968. Preto je namieste otázka - bolo príčinou výbuchu nespokojnosti len pripravované zdraženie pohonných látok alebo ide o zložitejší úkaz? Bude sa táto revolúcia žltých viest exportovať aj mimo Francúzska? Na Slovensku sa pokúsili zorganizovať štrajk tunajší aktivisti. Z niekoľko tisíc podporovateľov na sociálnej sieti sa však stal žltý debakel. Reálne sa v uliciach hlavného mesta objavilo presne 48 žltých viest. Vzhľadom na to, že v deň protestu snežilo, náhodní okoloidúci si ich pomýlili s cestnou údržbou.

Vo Francúzsku by sa spomínané zdraženie nafty a benzínu existenčne dotklo hlavne ľudí na vidieku. Aj keď na protestoch sa zúčastnili hlavne príslušníci nižšej strednej vrstvy s nižšími príjmami, nijako nereprezentujúci celé Francúzsko, vláda ustúpila. Pritom nebolo vidno prakticky žiadny záujem politických reprezentantov ľavice, ktorá by mala dlhodobo programovo presadzovať záujmy tejto vrstvy spoločnosti, že by pre ňu v blízkej minulosti niečo podnikala a presadzovala. Ľavica dlhodobo nevnímala, že tradičná vrstva jej voličov sa dostáva do stavu núdze. Súčasná ľavica je zaujatá viac témami, ktoré malí farmári či živnostníci vnímajú ako život na inej planéte - ekológia, genderová problematika, pozitívna diskriminácia. Všetko iné, len nie existenčne dôležité faktory. Protesty vidiečanov v Paríži a ďalších francúzskych mestách, ku ktorým sa pridali vandali, kriminálnici a extrémisti zľava i sprava, signalizujú v tomto kontexte blížiaci sa konflikt na celom kontinente. Tradičné centristické strany sa s nepochopením situácie bezradne prizerajú a nedávajú najavo, že majú jasno v tom, ako reagovať. Socialisti slabnú, kam sa naokolo pozrieme. Silnejú strany na extrémoch a strany protestu. Programové sa voličom sprotivili, nie je to však vina voličov. Francúzsky príklad to hovorí celkom zreteľne.

Namiesto radikálnych úsporných opatrení, ktoré francúzska vláda mala v úmysle zaviesť, aby dosiahla vyrovnaný rozpočet a znížila štátny dlh, nielenže nedosiahne tento cieľ, ale bude mať navyše vyššie výdavky, zatiaľ odhadnuté na desať miliárd eur. Toľko bude potrebovať na zvýšenie dôchodkov a minimálnej mzdy po tom, ako tesne pred Vianocami tieto zmeny schválil parlament. Kde tie peniaze vezme? Prezident Emmanuel Macron mal po svojom zvolení do funkcie hlavy štátu ambiciózne plány, ako zreformovať Európsku úniu, ako prinútiť krajiny strednej Európy podriadiť sa v otázkach migrácie predstavám bruselskej administratívy, a nedokázal pritom zvládnuť ani domáce záležitosti. Zjavne ani netušil, v akom stave sa nachádza krajina a jej obyvatelia. Pre nás je to dôležitá správa, pretože doma slabý Macron nebude mať už silu ani chuť robiť ramená v zahraničí.

Pod prízrakom oslabovania tradičných centristických politických strán prichádzajú voľby do Európskeho parlamentu. Koncom mája sa hlavne euroskeptici chystajú na mohutné dobývanie hradieb tejto inštitúcie. Voľby a ich výsledky budú nepochybne ovplyvnené odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie. S veľkou pravdepodobnosťou sa marcový brexit uskutoční bez dohody s Úniou. Ak nasledujúce udalosti priniesú zmätok nielen do vzťahov medzi Bruselom a Londýnom, ale aj do každodenného života ľudí, do obchodovania, na finančných trhoch a v ekonomike vôbec, výsledky európskych volieb určite posilnia pozície odporcov súčasného modelu Únie. Ďalšie dôsledky z toho plynúce ťažko odhadnúť, pokoj do rozbúrených vôd však sotva prinesú. Každá krajina, ktorá bude mať pri kormidle skúsených a rozvážnych politikov, bude na tom len opticky lepšie než tie, kde sa po palube preháňajú populistickí dobrodruhovia. Tí síce vedia, čo nechcú, ale nevedia, ako splniť to, čo by chceli dosiahnuť a čo nasľubovali. Tu sa skrýva ďalšia nebezpečná skala pod hladinou. Čím viac bude na európskej scéne pribúdať politikov, ktorých programy sú založené primárne na proteste, tým bude plavba rizikovejšia a nevyspytateľnejšia. Brexit, nech už bude v súlade s dohodou s Úniou alebo bez nej, bude mať nedozerný vplyv na ďalšiu podobu EÚ. Ak by nepriniesol žiadne vážne otrasy a škody, bude príkladom pre ďalšie krajiny, nespokojné s aktuálnymi pomermi, v ktorých porastú odstredivé nálady. Ich hlavným argumentom bude práve poukazovanie na fakt, že vystúpiť sa dá aj bez dohody, tak prečo otáľať. Ak brexit vyvolá vlnu problémov, prinesie silnejšiu vlnu argumentov pre euroskeptikov - Vidíte, my sme vraveli, že Únia nemá potrebné kapacity ani schopnosti na zvládnutie svojej vlastnej agendy, ktorú vytvorila.

A my? Čo čaká nás? Nudiť sa veru nebudeme. Čakajú nás voľby prezidenta republiky. Doteraz známi kandidáti nevyvolávajú dojem, že medzi nimi je jasný favorit. Už letmý pohľad na jednotlivé mená naznačuje, že priazeň voličov sa bude značne drobiť. Výraznejšiu kumuláciu hlasov v prvom kole možno očakávať azda iba u sudcu Štefana Harabina, ktorý má šance byť jeho víťazom. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť výrok ďalšieho kandidáta na hlavu štátu Františka Mikloška z roku 2004, keď kandidoval Vladimír Mečiar. Mikloško po tom, ako Mečiar postúpil do druhého kola s Ivanom Gapšarovičom, povedal, že ak by do druhého kola s Mečiarom postúpil trebárs krokodíl, mali by sme za prezidenta krokodíla. Mal pravdu, voliči odmietli Mečiara a zvolili Gašparoviča. Tým nechceme vyvolávať žiadne asociácie, len pripomenúť, že podobná situácia môže nastať. Zopár krokodílov by sme pri menšej miere korektnosti medzi súčasnými kandidátmi aj pri troche snahy a mierneho sarkazmu našli.

Napokon je tu čerstvá správa, že predseda najsilnejšej vládnej strany Smer sa chystá kandidovať na ústavného sudcu. Hovorí sa tomu útek vpred, čiže do politického dôchodku. Aký prínos to môže mať pre krajinu? Robert Fico dirigoval slovenskú politiku viac než jednu dekádu. Jeho odchod môže ovplyvniť celú súčasnú scénu vrátane pozície Smeru v ďalších parlamentných voľbách a zmeniť politický profil Slovenska na dlhé roky. Či to bude zmena pozitívna, alebo sa otvoria dvere k extrémnym horizontom, ukážu najbližšie mesiace.