Tip na článok
Robert Fico

Komentár šéfredaktorky Anky Žitnej Lučaiovej: Kam s ním?

Kam s ním? To je názov slávneho fejtónu českého básnika, novinára, spisovateľa a kritika z 19. storočia Jana Nerudu.

Znalosť jeho sarkastického textu patrí ku kultúrnej výbave každého Čecha minimálne so stredoškolským vzdelaním. Otázka, „kam s ním“, nemala pritom žiadny prvo- ani druhoplánový politický podtext, ako by sa u angažovaného Nerudu právom očakávalo. Týkala sa úplne prozaickej veci - slamníka. Jeho strožok bol už preležaný a slama v ňom neposkytovala pokojný spánok, takže bolo treba urobiť radikálny krok - vyhodiť slamu zo slamníka a nahradiť ju novou. Lenže najprv bolo treba zbaviť sa starého obsahu. A nastal problém. Žiadna autorita či služba, ktorá by prichádzala do úvahy, slamníky nezbierala, zametači, obecní smetiari, domovníci, všetci odmietali slamu vyviezť. Nenašiel sa nikto, kto by zbavil Nerudu malicherného, pre neho však nepríjemného problému. Pokus spáliť obsah obrovského slamníka postupne v kachliach spôsobil takmer požiar domu a iskry z komína ohrozovali široké okolie. A tak sa Neruda naďalej musel trápiť bezvýznamnou banalitou - Kam s ním?

My si dnes spolu s Nerudom opakujeme rovnako kruciálnu otázku, ibaže nie v bezvýznamných súvislostiach všedného života. Nejde iba o jeden objekt, s ktorým verejný život na Slovensku bojuje. Predseda strany Smer a expremiér Robert Fico je tiež už ako ten starý slamník preležaný a rád by šiel niekam na odpočinok, ale zase nie od politiky príliš ďaleko. Zjavne na neho po desaťročiach, strávených v politickej aréne, dolieha únava z opotrebovania. Všetky steblá v tele má dolámané od potýčok s politickými súpermi či médiami a hľadá miesto, kde by sa mohol zrepasovať. Vybral si Ústavný súd ako vhodnú sinekúru, ktorá je v závetrí politického bojiska, odtiaľ sa však dá aj ostreľovať rôzne nepriateľské pozície v prípade potreby. A za priaznivých okolností, ak by sa prezidentom republiky stal Ficovi naklonený človek, môže sa vyštverať na stoličku predsedu Ústavného súdu. To už je dôstojné miesto pre trojnásobného premiéra. Problém, aký mal Neruda so slamníkom, má predseda Smeru podobný - momentálne niet takej sily, ktorá by ho na ústavného sudcu schválila. Pätí sa kdekto, od predsedu koaličnej SNS a predsedu parlamentu Andreja Danka až po prezidenta republiky Andreja Kisku. Takže - „Kam s ním?“

Hútajú vo vedení Smeru, kde by sa už radi zbavili bremena, ktoré Robert Fico pre nich dnes predstavuje. Ak pokus o reštart strany s novým predsedom, dnešným premiérom Petrom Pellegrinim na čele, má byť úspešný, musí starý predseda zmiznúť zo scény čo najrýchlejšie. Ak neprejde na Ústavný súd, zostane vedeniu Smeru na krku, a to na veľkú radosť opozície, lebo triafať do Roberta Fica je veľmi vďačné, pohodlné a na škandály dostatočne výživné. Čo na tom, že žiadna aféra, žiadne dramatické udalosti sa nijako zásadne nepodpisujú pod volebné preferencie Smeru. Vedenie strany nepochybne kalkuluje s tým, že so starým predsedom neodídu preferencie, ktoré sa spoľahlivo držia výrazne nad úrovňou ostatných politických subjektov. S Robertom Ficom na čele má dnes strana Smer približne 23 percent a keby sa voľby uskutočnili dnes, bol by opäť víťazom. Bude to však platiť aj vtedy, ak na čele strany bude súčasný premiér Peter Pellegrini? To je otázka, ktorá nás nemusí trápiť, ich však áno, a to zasa ovplyvní aj naše siločiary. Takže, kam s ním, s nepohodlným starým predsedom, ak Ústavný súd nevyjde?


Nerudov slamník nekládol odpor, neloboval ani neintrigoval, nemal vlastný názor ani vôľu a hlavne, nemal žiadnych voličov. V tom sa naše reálie odlišujú. Aby toho nebolo málo, ešte sme si neporadili s jedným starým slamníkom a už sa tu hromadia ďalší adepti vhodní na výmenu stuchnutého obsahu. Predseda SNS a parlamentu Andrej Danko sa sám dobrovoľne a neodbytne už nejaký čas hlási o takúto službu. Jeho rigorózka stihla za krátky čas vojsť do dejín miestneho politického života a jej „autor“ má šancu stať sa kultovou postavou počítačových hier, vytvorených podľa jeho práce, pod príznačným názvom The Plagiator. Zrejme mu tieto pocty nestačia, tak k nim pridal aj útok na kolegyňu poslankyňu, akoby ho vylovil z najhlbšej politickej žumpy. V deň, keď si celý svet pripomína hrôzy holokaustu, vyhlásil predseda parlamentu na adresu Lucie Ďuriš-Nicholsonovej, ktorá patrí k naznámejším kritikom jeho nepôvodnej rigoróznej práce: „Na mňa si nejaká cigánočka zo SaS-ky nebude dovoľovať, už mám toho plné zuby.“ Pán predseda nezvláda kritiku svojej rigorózky, inak sa jeho reakcia nedá vysvetliť. Ospravedlniť už vôbec nie. Vždy a za každých okolností bude platiť, že kto nemá argumenty, ktorými by protivníka dokázal poraziť, siaha po osobných urážkach. Dankov výrok nespĺňa toto ponaučenie na sto percent. Na tisíc však určite. Bez ohľadu na škandalóznu povahu výroku predsedu vládnej strany ani v jeho prípade odpoveď na nerudovskú otázku, kam s ním, nie je splniteľná. Ak sa nezačne Slnko krútiť okolo Zeme, bude sedieť v kresle predsedu zákonodarného orgánu naďalej.


Český básnik nakoniec predsa len našiel kýžené miesto pre svoj starý slamník. Ponúkla sa mliekarka, že si slamu vezme na podstielku pre svoje dojnice. Problém bol vyriešený. My také šťastie zatiaľ nemáme. Z otázky, kam s ním, sa stáva - kam s nimi? Lebo na Slovensku sa rysuje príležitosť pre viacerých verejných činiteľov dostať sa do dejín obskúrnych kriminálnych príbehov zo života v literárnej zbierke pod názvom Listy Ajke... V zbierke bude mať svoje čestné miesto nielen predseda parlamentu Andrej Danko, ale aj podpredseda Martin Glváč, vulgo Maznák, poslanec Boris Kollár, exposlanec Daniel Lipšic, námestník generálneho prokurátora René Vanek, bratislavský župan Juraj Droba... Všetci vraj komunikovali s Alenou Zsuzsovou, alias Ajkou, alias Ali Ajuškou, obvinenou z podielu na dvoch úkladných vraždách. Tri bodky sú na konci vety preto, lebo zoznam ešte nemusí byť úplný... Kam s nimi potom...?

Rovnako to je s pointou ich príbehov. Snahy idúce od bagatelizovania až po úplné popieranie komunikácie s „Ali Ajuškou“ neodstránia z verejného života šmahom ruky pach nezodpovednosti verejných činiteľov. Kiež by sme mali Nerudovu výhodu a mohli vymeniť obsah slamníka za čerstvý. On mal mliekarku, my máme zase voľby. Či nás zbavia toho pachu, je vo hviezdach. Presnejšie, v hlavách voličov.  Musíme byť trpezliví. Dovtedy si ešte chvíľu užijeme nepohodlia preležaných slamníkov.

VIDEO Plus 7 Dní