Na sociálnych sieťach sa už objavili posmešné komentáre, že stačí byť vegetariánom alebo vegánom a je po probléme. Posmešky dajme bokom. Tak, ako sa po dusnej kampani MeToo neprestanú rodiť deti, tak ani žiadny pokus o MeMoo nezničí trh s mäsom, a nielen hovädzím. Aj keď to Poliaci schytávajú zľava, sprava, keďže nie prvý raz sa nekvalitné poľské výrobky ocitli v titulkoch médií, nie sú o nič horší než výrobcovia z iných krajín. Je síce pravda, že za poslednú dekádu sa dostali z Poľska do Európy plesnivé údeniny, falšované kakao, antibiotiká v kuracom mäse i technická soľ sa objavila v údeninách, syroch či rybích výrobkoch. Je to už akási osudová rola čierneho Petra, ktorú poľskí producenti vyfasovali ako nálepku na čelo. Treba však zopakovať, že vôbec v tom nie sú sami.

Európsky trh vo svojom systéme varovania zaznamenáva výskyt falšovaných potravín po celom kontinente. Na podvody sa príde skôr náhodou, skusmou metódou, kontrolóri sa sústreďujú viac na hygienu než na odhaľovanie podvodníkov. V tomto smere chýba prepracovaná metodika. Hygienické podmienky nehovoria nič o falošných etiketách, pančovaných jedlách, kde namiesto vína dostanete prisladenú farebnú vodu a namiesto syra nejakú čudnú hmotu z umelého tuku, o krmive či prítomnosti jedov nehovoriac. Účinný systém kontrol zameraných proti podvodom v potravinárskom priemysle si musí vypracovať metodiku, nájsť v prvom rade odpovede na otázky, kde sú ekonomicky najatraktívnejšie príležitosti podvádzať, kde sa podvody najťažšie odhaľujú, kde sa prejavujú najväčšie cenové rozdiely a podobne. Organizovaná potravinová kriminalita, ktorá prekračuje hranice, sa môže spoliehať v prvom rade na nedostatočný systém kontrol.

O tom, že je nedostatočný, svedčí aj poľská televízna reportáž, pretože podvod s chorými kravami neodhalila kontrola, ale novinár, a to v čase, keď už boli vyexpedované tony pokazeného mäsa. Médiá však nemôžu suplovať systematický monitoring, to nie je ich úloha. Dokážu iba upozorniť, že kontrolný systém je deravý, nefunkčný alebo málo efektívny. Pomoc môže prísť aj od koncových predajcov, ktorí majú záujem na monitoringu kvality potravín. Aj im spôsobujú odhalenia falošných produktov škody. Pokazené potraviny v supermarketoch majú za následok pokazené meno firmy a horšie zisky. Preto americký obchodný reťazec Walmart začal vlani používať nový dodávateľský systém, ktorý pomocou počítačovej techniky dokáže sledovať tovar spätne na ceste od dodania do vlastného skladu až k výrobcovi. Vie tak rýchlo nájsť presné miesto pôvodu, kde k chybe došlo, a odstrániť ju. Nový model, ktorý využíva metódy databázy typu blockchain, známeho skôr z prostredia kryptomien, sa po nasadení hneď osvedčil v konkrétnom prípade. Dokázal bleskovo identifikovať nielen dodávateľa ľadového šalátu, kontaminovaného baktériami E. coli, ale i presného miesta, konkrétneho poľa, ktoré bolo hnojené neprípustným spôsobom. Zatiaľ čo klasickým postupom kontroly by lokalizácia pôvodu nákazy trvala niekoľko dní, počítačový systém odhalil miesto i dodávateľa za pár sekúnd.

Predpokladom úspechu je, samozrejme, zapojenie každého výrobcu či dodávateľa tovaru do tohto systému. Kto sa nezapojí, nebude môcť svoj tovar dodávať. To si každý rozmyslí. Americký prípad ukazuje, že problém s kvalitou potravín sa vyskytuje po celom svete a v dnešnom globalizovanom obchode je rýchlosť nápravy jedným z kľúčových faktorov zisku. Ak na jednej strane výrobca ráta s tým, že svoj zisk môže zabezpečovať aj falšovaným produktom, ktorý prejde k spotrebiteľovi bez povšimnutia a on sám zostane v anonymite, na druhej strane musia byť z toho istého dôvodu prepracované metódy včasného odhalenia a varovania. V sieťach veľkých obchodných reťazcov to nepochybne možné je, u malých predajcov už sotva. Dobrovoľné zapojenie všetkých malých producentov a predajcov by nepochybne narazilo na odpor pre vysoké náklady na počítačovú techniku, ktoré by ich ekonomicky zaťažovali. Dobrovoľnosť ponecháva priestor na ďalšie podvody všetkého druhu, nielen s hovädzím mäsom.
Tu by mal zohrať hlavnú úlohu štát, v našom prípade spolu s orgánmi Únie, a vytvoriť priaznivé podmienky na zavedenie takýchto mechanizmov. Ak to štát dokáže v oblasti výberu daní či v elektronickej komunikácii občan - štát, nemôže to neísť v inej sfére. Dovtedy budeme opakovane zažívať nejeden potravinový škandál v televíznych reportážach.

A nostalgici, idealizujúci si bývalý komunistický režim, v ktorom bolo podľa nich všetko lepšie, zdravšie a kvalitnejšie, budú opäť na koni. Ako vždy, aj tu sa mýlia. V totalitnom režime sa žiadna oficiálna informácia o nekvalite nikdy nedostala von. Stačí ilustračne uviesť jeden konkrétny skutočný príklad z minulosti. V osemdesiatych rokoch sa v istom západoslovenskom mäsokombináte vyskytovali potkany. Áno, potkany. Istý zamestnanec videl, ako jeden vypasený exemplár, ktorý vybehol na bežiaci pás s mäsovou zmesou na výrobu salámy, spadol aj so spracovanou hmotou do kade. Pracovník ihneď hlásil prípad nadriadenému. Nič sa nestalo, žiadny zásah nenasledoval. Niekoľko sto kíl salámy sa predsa nevyhodí pre jedného polkilového potkana. Zamestnanec potom len veľmi diskrétne varoval svoje najbližšie okolie, aby v nasledujúcich týždňoch onú salámu nekupovali... A koľkokrát sa potkany takto dostali do mäsa, dnes už nikto nezráta. Nerobme si teda ilúzie. Dnešní päťdesiatnici si ešte pamätajú aj letné brigády v konzervárňach. V rámci pubertálnej zábavy neraz medzi zavarenými uhorkami skončili ponožky či vajgle z cigariet. Vtedy sme sa nesťažovali, nerozčuľovali, len preto, že sme sa o škodlivých potravinách a darebáctvach pri ich výrobe nič nedozvedeli.

A keby aj áno, ani by sme nepípli. Dnes sme rozhorčení, pretože sa o porušeniach predpisov dozvedáme. Informácie z médií šírime ďalej na sociálnych sieťach a znásobujeme tak ich ohlas a dosah. Nebyť dnešných možností, počínajúc novinármi, ako v tomto prípade poľskej televízie, cez sociálne médiá, až po systém včasného varovania Európskej komisie, v ktorom sa zverejňujú informácie o pokazených potravinách, nevedeli by sme nič a nedošlo by ani k náprave. Je zrejmé, že poľský reportér nešiel na bitúnok pracovať len tak zo zvedavosti. Nepochybne dostal podnet od niekoho zvnútra, kto nesúhlasil so spracovávaním nevhodného mäsa a chcel toto darebáctvo zastaviť. Aj v nedokonalom systéme sa vyskytujú prvky, ktoré majú snahu opravovať chyby. Je v ľudskej povahe, aspoň niektorých špekulantov, zľahčovať si prácu a zvyšovať zisk aj za cenu ohrozenia zdravia iných. Rovnako je v našej povahe brániť sa voči takej nepoctivosti, odhaľovať a eliminovať podvodné správanie výrobcov. Je to nekonečný zápas. Určite sa však nestaneme preto všetci vegetariánmi či vegánmi. MeMoo nie je na programe ani náhodou.