Tip na článok
Andrej Danko

Komentár šéfredaktorky Anky Žitnej Lučaiovej: Opisovači

Politik je zvyčajne veľmi cynický tvor. Slovenský politik obzvlášť. Uplynulý týždeň vyniesla odborná komisia verdikt nad rigoróznou prácou Andreja Danka. Zistila, že práca obsahuje vysokú mieru zhody so zdrojovou literatúrou.

Po slovensky, je odpísaná. Andrej Danko to videl po svojom. Ocenil, že rigorózne konanie prebehlo v súlade so zákonom a v posudku ani raz nebolo slovo plagiát. Aj vlk sa nažral, aj koza ostala celá.  Napokon, šéf SNS v tom nelieta sám. Na zozname politikov, ktorí si pomáhali pri písaní svojich odborných prác, sú onakvejšie mená. Napríklad vážený nemecký šľachtic Karl-Theodor zu Guttenberg z veľmi starého nemeckého šľachtického rodu. Prvá zmienka o rodine Guttenbergovcov je z roku 1158. Celým menom Karl-Theodor Maria Nikolaus Johann Jacob Philipp Franz Joseph Sylvester Buhl-Freiherr von und zu Guttenberg bol generálnym tajomníkom bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a do marca 2011 i ministrom obrany Spolkovej republiky Nemecko. V marci barón, jeden z najpopulárnejších politikov, rezignoval. Jeho bavorská alma mater mu odňala titul doktora práv. Akademická komisia zistila, že v celom rozsahu diplomovej práce použil „vypožičané“ pasáže bez citácie a upravil ich, aby zakryl pôvodné zdroje. Ani po tomto zverejnení nemienil odstúpiť z funkcie, pretože kancelárka Angela Merkelová mu vyslovila dôveru a podporu. To rozhnevalo akademikov a právnických expertov, rovnako politikov z radov opozície a vládnej koalície. Slobodnému pánovi z Guttenbergu nezostalo nič iné, než odísť z politiky. Médiá mu pripísali potupné tituly „barón von Googleberg, barón Copyberg, barón Cut-and-Paste, s narážkou na jeho metódu CTRL + C, CTRL + V, ktorú používal pri sťahovaní textov iných autorov do svojej dizertačnej práce v počítači.  


Ani v susednom Česku nie sú politici imúnni proti porušeniu autorských práv. Rekordných trinásť dní vydržala ministerka spravodlivosti v českej vláde Taťána Malá. Tá mala problém s porušovaním autorských práv hneď vo dvoch diplomových prácach. Právnický titul získala na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole s diplomovkou, v ktorej sú obsiahnuté pasáže z iných prác bez uvedenia zdroja, akoby šlo o jej tvorbu. Na brnianskej Mendelovej univerzite, kde získala titul inžinierka, vznikla jej diplomovka o králikoch, v ktorej podľa znalcov bola pôvodná len jedna tretina z celej práce. Aj keď sa, ako u plagiátorov už tradične býva, urputne bránila, popravila sa sama na tlačovej besede, keď vyhlásila, že síce opisovala, ale nie úmyselne. Do tretice z blízkeho zahraničia. Úspešný šermiar, dvojnásobný víťaz olympijských hier, niekdajší podpredseda Európskeho parlamentu a v rokoch 2010 až 2012 maďarský prezident Pál Schmitt bol tiež usvedčený z krádeže duševného vlastníctva. Maďarský magazín HVG porovnal jeho dizertačnú prácu z roku 1992 na tému organizácia olympijských hier s prácou bulharského športového experta Nikolaja Georgieva a konštatoval takmer stopercentnú zhodu textov. Ibaže Georgiev napísal svoju analýzu už v roku 1987. Schmitt odstúpil z funkcie prezidenta s tým, že nechce rozdeľovať spoločnosť, ale jeho svedomie je čisté. V roku 2013 sa vzdal titulu doktora filozofie, lebo akademická komisia konštatovala, že jeho dizertačná práca obsahovo ani formálne nesplnila požadované kritériá. O tri roky sa stal predsedom výboru na prípravu letných olympijských hier, aby dohliadol na kolektívny záväzok „k hodnotám olympionizmu“. Šermiar Schmitt vie, kde má verejnosť citlivé miesto. Tam, kde politika rozdeľuje, šport zbližuje. A odpúšťa.


Z Budapešti to máme na skok do Bratislavy. A poďme od nižších funkcií k vyšším, zároveň však od vyšších hodností k nižším. Plukovníkov Policajného zboru, bývalých viceprezidentov Jána Vaľa a Ľubomíra Ábela v roku 2010 tiež usvedčili z plagiátorstva. Ábel v roku 1999 odkopíroval prácu iného autora takmer na sto percent, Vaľo „len“ na 65 percent. Z kozla Ábela sa stal cap záhradníkom, keď s touto plagiátorskou kvalifikáciou, vrátane trestnoprávnej, dozeral ako policajný šéfinšpektor na ostatných príslušníkov Policajného zboru, či dodržiavajú zákony. Prečo by v takomto svetle aj mali? Čiasi poznámka bokom „veď to tak robili všetci a sotva by sa našiel niekto, kto by mal čas napísať si prácu sám“ je alibi, hodné krčmových debát. Ak na to nemám, nehrabem sa na funkciu, mala by znieť odpoveď na podobné pseudoargumenty.  Ani jednému z týchto dvoch vysokých funkcionárov polície sa nič nestalo a ich najvyšší šéf, policajný prezident Jaroslav Spišiak ich prikryl svojou autoritou, argumentujúc, že zodpovednosť je na jeho pleciach. Podpora plagiátorov z najvyššieho poschodia je zlý signál do tých nižších : netreba sa báť, poctivosť v tomto policajnom velení nebola na prvom mieste.


Ak teda môžu plukovníci beztrestne vykrádať cudzie práce, prečo by nemohol taký obyčajný kapitán. Slovenský národný borec na kapitánskom mostíku slovenského parlamentu, vlastným maslom hlava pomazaná, z vlastnej vôle kráľ plagiátorov, sa nevzdá tak ľahko. A môže poukazovať na nevšednú ochranu, ktorej sa dostalo policajným funkcionárom a strážcom zákona, plukovníkom Vaľovi a Ábelovi, bez odporu verejnosti i petičných aktivistov na poli boja za čistotu verejného života. A môže hovoriť o systéme dvojakých metrov. Naši môžu, vaši nie. Náš zlodej je dobrý zlodej. Ten váš je darebák. Treba ho potrestať. Takto pekne pokútne vyzerá metóda dvoch a niekedy i viacerých metrov v slovenskej praxi. Preto kým sa nezavedie jeden jediný metrický systém, platný pre všetkých bez výnimky, bude tu vždy dôvod na výhovorky, lavírovanie, manévrovanie, odkladanie rozhodnutia. Nemecký príklad, kde sa voči Guttenbergovi postavili politici z opozície i z vládnej koalície rovnako, by mal byť aj u nás vzorovým príkladom. A dať rázne najavo, že nikomu sa nebude nič tolerovať. Až do tej chvíle je jasné, že kapitán podľa týchto reálií neodstúpi. Lebo prečo by mal byť práve on tým prvým? Ak chce vládna koalícia vydržať, musí ho podržať. Predčasné voľby sú to posledné, čo si želá. Lebo vládnutie je to posledné, čo ešte má.

VIDEO Plus 7 Dní