Hovorme mu RMK, teda rok Mariana Kočnera. Podaktorí z nás namiesto obyčajného rozhovoru pri káve radšej komunikujú cez esemesky. Používajú pritom skratky ako THX, LOL, OMG, WTF... predsa len, žijeme v komunikačnej dobe verbálnych, ale aj písomných skratiek, ktoré na nás vyskakujú najmä v esemeskách či v Threeme.
Podnikateľ z mafiánskych zoznamov, ktorému počas leta patrili mnohé titulné stránky, mal zjavne rád svoj mobilný telefón, ale aj skratky, ktoré by ho v živote rýchlejšie posunuli k jeho cieľu. Porušoval zákony alebo ich len obchádzal, či korumpoval politikov. A úspech sa dostavil. Aktuálne prinajmenšom ten mediálny.
Aj víkendové televízne duely lídrov politických strán signalizujú, že nastávajúca jeseň a parlamentné voľby budú o tomto - trebárs - väzňovi číslo 2286440. Naznačujú to škriepky politikov o tom, kto, kedy a prečo sa stretol s touto dnes už „závadovou“ osobou, aj ich obavy, ako na tieto kamarátšafty zareagujú voliči. Strach, ktorý Kočner vzbudzuje u časti politikov, sa však prenáša aj na bežných ľudí. Fenomén Kočner útočí na prvú signálnu sústavu a voliči si oprávnene kladú otázku, v akej krajine to žijeme. Ako to, že Kočner toho vie tak veľa na tak veľa ľudí? Ako to, že mu politici roky umožňovali, aby človek s prezývkou Ave, Ja, u nás až takým brutálnym spôsobom ovplyvňoval politiku. Ako povedal Bugár, tento človek sa tu nezjavil včera ani predvčerom, on je produkt, ktorý sa u nás zahniezdil ešte počas mečiarizmu. Paradoxne, je to dnes práve Mečiar, kto sa bije do pŕs - veď som vás na neho upozorňoval, že je nebezpečný, a nech si Robert Fico aj Robert Kaliňák spomenú, ako sa u Mečiara na chalupe riešil Kočner ešte v čase, keď boli títo traja v koalícii.
Kočner sa stal za tie roky natoľko nebezpečným, že ho uplynulý víkend museli z Leopoldova prevážať na súdne pojednávanie v sprievode niekoľkých áut s kukláčmi a eskortu až do Bratislavy sprevádzal vrtuľník. Špekulácie o tom, že by sa pokúsil o útek, vyzerali celkom reálne, ba ani polícia nevylúčila bezpečnostné riziko.
Stal sa až takým nebezpečným, že ohrozuje aj sám seba a oprávnene má obavy o holý život. V base ho vraj strážia za sprísnených podmienok, každú pol hodinu mu nakúkajú do cely a nemôže spať, sťažuje sa, chudáčik. Mnohí vravia, že ho chcú umlčať. Kto? Reálni objednávatelia vraždy Kuciaka a jeho snúbenice? Ak áno, znamená to, že Kočner nie je ten pravý objednávateľ? Alebo vie príliš veľa na ľudí, ktorí už dávno nemajú čo robiť vo vedení tohto štátu? Ak to Kočner vie, prečo mlčí? Z obavy o svoj život? A máme ho preto ľutovať? Človeka, ktorého správy sú plné nenávisti a intríg? Človeka, ktorý sa vyhrážal dnes už zosnulému novinárovi a neskôr si po jeho smrti písal so Zsuzsovovu urážlivé správy? „Založím nadáciu svätého Jána Kuciaka - patróna novinárov. Kto bude lepší patrón ako ten, čo má v sebe patrón? Fuj, aký som hnusný. Dal som si hneď aj po hube,“ smial sa Kočner.
To tento prízemný človek sa dnes sťažuje, že ho nenechajú spať, a obáva sa o svoj život? Hádam sa o neho väzenská služba dobre postará, lebo inak by mnohým mocným, ktorých nahrával, vydieral alebo len o nich veľa vie, odľahlo. Kočner zjavne pochopil, že hodný ochrany „priateľov“ je len počas svojho mlčania. Keď sa rozhodne spievať, zachráni síce svoj bezcenný život, ale bude vydaný na milosť a nemilosť mladým justičným jastrabom, ktorí nemajú trému z vlastnej podozrivej komunikácie v minulosti.
Kočner alebo jeho Threema, privátne videá a nahrávky z trezoru, sú zjavne pre mnohých hrozbou. Nechajme ho teda rozprávať, ale neľutujme ho, sám si o to koledoval. Lebo ak by väzeň číslo 2286440 viac ako prvú signálnu, ktorá mu na komunikáciu so Zsuzsovou zjavne postačovala, používal aj druhú signálnu, možno by vedel, kam jeho životné kroky a nelegálne skratky povedú. Ak teda jeho mocní priatelia začnú robiť to, čo im najlepšie ide - zapierať a hádzať druhých cez palubu v záujme svojej ochrany.
