Hovorme mu RMK, teda rok Mariana Kočnera. Podaktorí z nás namiesto obyčajného rozhovoru pri káve radšej komunikujú cez esemesky. Používajú pritom skratky ako THX, LOL, OMG, WTF... predsa len, žijeme v komunikačnej dobe verbálnych, ale aj písomných skratiek, ktoré na nás vyskakujú najmä v esemeskách či v Threeme.

Podnikateľ z mafiánskych zoznamov, ktorému počas leta patrili mnohé titulné stránky, mal zjavne rád svoj mobilný telefón, ale aj skratky, ktoré by ho v živote rýchlejšie posunuli k jeho cieľu. Porušoval zákony alebo ich len obchádzal, či korumpoval politikov. A úspech sa dostavil. Aktuálne prinajmenšom ten mediálny.

Aj víkendové televízne duely lídrov politických strán signalizujú, že nastávajúca jeseň a parlamentné voľby budú o tomto - trebárs - väzňovi číslo 2286440. Naznačujú to škriepky politikov o tom, kto, kedy a prečo sa stretol s touto dnes už „závadovou“ osobou, aj ich obavy, ako na tieto kamarátšafty zareagujú voliči. Strach, ktorý Kočner vzbudzuje u časti politikov, sa však prenáša aj na bežných ľudí. Fenomén Koč­ner útočí na prvú signálnu sústavu a voliči si oprávnene kladú otázku, v akej krajine to žijeme. Ako to, že Kočner toho vie tak veľa na tak veľa ľudí? Ako to, že mu politici roky umožňovali, aby človek s prezývkou Ave, Ja, u nás až takým brutálnym spôsobom ovplyvňoval politiku. Ako povedal Bugár, tento človek sa tu nezjavil včera ani predvčerom, on je produkt, ktorý sa u nás zahniezdil ešte počas mečiarizmu. Paradoxne, je to dnes práve Mečiar, kto sa bije do pŕs - veď som vás na neho upozorňoval, že je nebezpečný, a nech si Robert Fico aj Robert Kaliňák spomenú, ako sa u Mečiara na chalupe riešil Kočner ešte v čase, keď boli títo traja v koalícii.

Kočner sa stal za tie roky natoľko nebezpečným, že ho uplynulý víkend museli z Leopoldova prevážať na súdne pojednávanie v sprievode niekoľkých áut s kukláčmi a eskortu až do Bratislavy sprevádzal vrtuľník. Špekulácie o tom, že by sa pokúsil o útek, vyzerali celkom reálne, ba ani polícia nevylúčila bezpečnostné riziko.

Stal sa až takým nebezpečným, že ohrozuje aj sám seba a oprávnene má obavy o holý život. V base ho vraj strážia za sprísnených podmienok, každú pol hodinu mu nakúkajú do cely a nemôže spať, sťažuje sa, chudáčik. Mnohí vravia, že ho chcú umlčať. Kto? Reálni objednávatelia vraždy Kuciaka a jeho snúbenice? Ak áno, znamená to, že Koč­ner nie je ten pravý objednávateľ? Alebo vie príliš veľa na ľudí, ktorí už dávno nemajú čo robiť vo vedení tohto štátu? Ak to Kočner vie, prečo mlčí? Z obavy o svoj život? A máme ho preto ľutovať? Človeka, ktorého správy sú plné nenávisti a intríg? Človeka, ktorý sa vyhrážal dnes už zosnulému novinárovi a neskôr si po jeho smrti písal so Zsuzsovovu urážlivé správy? „Založím nadáciu svätého Jána Kuciaka - patróna novinárov. Kto bude lepší patrón ako ten, čo má v sebe patrón? Fuj, aký som hnusný. Dal som si hneď aj po hube,“ smial sa Kočner.

To tento prízemný človek sa dnes sťažuje, že ho nenechajú spať, a obáva sa o svoj život? Hádam sa o neho väzenská služba dobre postará, lebo inak by mnohým mocným, ktorých nahrával, vydieral alebo len o nich veľa vie, odľahlo. Kočner zjavne pochopil, že hodný ochrany „priateľov“ je len počas svojho mlčania. Keď sa rozhodne spievať, zachráni síce svoj bezcenný život, ale bude vydaný na milosť a nemilosť mladým justičným jastrabom, ktorí nemajú trému z vlastnej podozrivej komunikácie v minulosti.

Kočner alebo jeho Threema, privátne videá a nahrávky z trezoru, sú zjavne pre mnohých hrozbou. Nechajme ho teda rozprávať, ale neľutujme ho, sám si o to koledoval. Lebo ak by väzeň číslo 2286440 viac ako prvú signálnu, ktorá mu na komunikáciu so Zsuzsovou zjavne postačovala, používal aj druhú signálnu, možno by vedel, kam jeho životné kroky a nelegálne skratky povedú. Ak teda jeho mocní priatelia začnú robiť to, čo im najlepšie ide - zapierať a hádzať druhých cez palubu v záujme svojej ochrany.