Kontroverzná komunikácia medzi obvinenou z vraždy novinára a druhým najvyšším ústavným činiteľom by sa však nemala skončiť len ako lacná zábava na nete.

Dnes je už známe, že Zsuzsová pracovala pre Kočnera ako „volavka“, ktorá vplyvným mužom posielala správy a snažila sa od nich získať kompromitujúce fotografie či informácie. Získané materiály odovzdávala Kočnerovi, ktorý ich následne mohol vydierať. 

Počas intímnej komunikácie si dvojica plánovala osobné stretnutie, ku ktorému vraj nedošlo. Danko šteklivú komunikáciu obhajuje slovami, že netušil, že žena, s ktorou komunikuje, bola Zsuzsová. V auguste v roku 2019 akékoľvek kontakty s Alenou Zsuzsovou popieral, tvrdil, že ju nepozná a maximálne mu od nej mohla prísť esemeska či správa s prianím všetkého dobrého v novom roku.

Nepriznal farbu ani po tom, keď už bolo jasné, že do pasce lapila viacerých politikov. Vraj išlo pre neho len o virtuálnu ženu. Týmto vyjadrením chcel bagatelizovať fakt, že naletel Kočnerovej volavke. Nuž, radšej mal povedať, že išlo o ženu, ktorú osobne poznal, stretával sa s ňou a bol do nej zamilovaný. Lebo to by sa ešte dalo pochopiť. Ale virtuálna žena? Virtuálna žena mohla byť aj nejaká siskárka alebo, nebodaj, zahraničná špiónka, s ktorou chcel náš predseda stráviť noc. Obhajovať sa slovami, že pre neho išlo len o virtuálnu ženu, je ako priznať, že komukoľvek, kto mu pošle šteklivé fotky, opíše svoje sexuálne chúťky, nebodaj vyzná lásku. To je naozaj taký naivný?

„Ajušku“ označil šéf parlamentu za volavku, ktorá mala za úlohu kompromitovať ho. Stavia sa do pozície obete, teda človeka, ktorý niekomu naletel a teraz je médiami pošpinený. Ak ústavný činiteľ len tak komunikuje s neznámou ženou, neohrozuje štátne záujmy tým, že sa dostane do pasce a bude vydierateľný? Má pravdu v tom, že sa nechal lapiť do pasce, ale práve to je dôvod na abdikáciu. To, že sa vôbec nechal lapiť. Ak je politik málo paranoidný, hovorí to o jeho naivite, neschopnosti a o tom, že nemá na takom vysokom poste, ako je predseda parlamentu, čo robiť. Kočner v správach Zsuzsovú priamo inštruuje, čo sa má Kapitána pýtať. Je teda jasné, že Danko nenaletel - ako on vraví - peknej žene, ale priamo Kočnerovi, teda človeku, ktorý nemal zábrany kohokoľvek vydierať.

A viete, prečo je pre Danka takzvaná virtuálna žena skutočný problém? Lebo Danko sa hrá na kresťana, lebo Danko sa hrá na zástancu tradičnej rodiny, lebo Danko tvrdil, že s ňou nekomunikoval v čase, keď už identita virtuálnej ženy bola jasná každému trocha chápavejšiemu. Inými slovami, lebo niečo iné hovorí a niečo iné koná. Pre politika na kresťanskom Slovensku, bohužiaľ, nie je zničujúce, že má frajerku, ponižuje vlastnú manželku a pretŕča sa s „babou z Nových Zámkov“ trebárs pri štátnych návštevách. Pre politika je zničujúce, keď už naozaj každému zasvieti, že klame a vzbudzuje pohŕdavý úsmev alebo trápnu ľútosť. V tom si musíme priznať, že Danko bral všetko, aj posmech, aj ľútosť.

Je skutočne smutné pozorovať pád SNS, no nie preto, že by mi bola srdcu blízka (a tým nemyslím to Kollárovo srdce, ktoré, pochopiteľne, nemám), ale preto, že pád SNS znamená aj rast ĽSNS. Takže koniec SNS môže byť

Pyr­rhovým víťazstvom pre tých, ktorí sa z jej poklesu tešia. Pyrrhovými slovami: Ešte jedno také víťazstvo a sme zničení.