Kauza Kočner by mala za normálnych okolností totálne devastačný účinok na vládne strany. Na Slovensku to však neplatí. Smer je stále na čele kolóny a stačí mu vykopávať z brány a sem-tam vystreliť nejaký sociálny balíček smerom do hľadiska, spoliehajúc sa na svoj neoblomný fanklub fandiaci bez ohľadu na skóre a predvádzanú hru ich mužstva a hlavného rozhodcu Kováčika, ktorý bez hanby prehliadol už 61 faulov v pokutovom území. Ale dosť bolo prirovnania k futbalu, tu sa nehrá o zaprášený pohár, ale o Slovensko.

Druhá téma je pre voliča zásadnejšia. Viacerí dnes na otázku, koho budú voliť, radšej odpovedajú, koho voliť nebudú. Pochopili to aj politickí marketéri, a tak lídri vypúšťajú balóniky typu - so Smerom isto do koalície nepôjdeme. Straší sa Kotlebom, Ficom, Matovičom, Sulíkom, Trubanom… Ako si z toho zúfalý a možno i veci neznalý volič vyberie?

Pozrime sa na to zblízka. KDH slovami Alojza Hlinu vylučuje povolebnú spoluprácu so Smerom, s ĽSNS a SNS. Pred štyrmi rokmi podobné vyhranenie stálo „gazdu“ Siete stratu sympatií a zľudovelo: „Dal to na Procházku“, ale aj „Vám musí je..ť, chalani“. Raz niečo opitý povedal na nejakom plese a potom to aj tak odvolal, - cez víkend obhajoval pochybenie Procházku jeho bývalý spolupracovník Miroslav Beblavý.

Smerák Erik Tomáš zas nedávno povedal, že vraj kašle na mladého fašistu Mazureka a s kotlebovcami do vlády isto nepôjdu. Líder Smeru sa však predtým zastal Mazureka vyhlásením, že nemôžeme niekoho pranierovať za to, že povedal pravdu. Takže ako, pôjdu alebo nepôjdu Smer a ĽSNS do povolebného sobáša?

Spomeňte si, ako sa Bugárovi začalo pred rokmi vravieť „charakter“. Bugárova odpoveď na otázku, či pôjde do koalície s Dankovou SNS, bola vtedy jednoznačne zamietavá. SNS sa podľa neho nezmenila, zmenil sa len predseda. Paradoxne na otázku, či by išiel do koalície so Smerom, vtedy podobne vajatal… Napokon sa ukázalo, že nielenže nemal problém ísť do koalície so Smerom, hoci predtým uprednostňoval pravicovú vládu, ale ani s SNS. Človek mieni a povolebný ošiaľ a túžba vládnuť mení.

Problémom demokratickej opozície nie je len to, s kým po voľbách áno a s kým nie, ale aj to, že sú si v podstate dosť podobní, a preto sa zúfalo snažia od seba odlíšiť. V prípade liberálnych voličov je ponuka priam tristná. Most je zneuctený kolaboráciou so Smerom, SaS pácha rituálnu samovraždu v priamom prenose a Beblavého Spolu vy­šlo s programom zvýšenia daní a zavádzania nových regulácií. Pravicoví liberáli, očakávajúci radikálne zníženie regulácie a zbytočnej administratívy, odluku štátu od cirkví, zníženie a zjednodušenie daňovo-odvodového systému a škrtanie ne­efektívnych štátnych výdavkov, sú voličskými sirotami. Naopak, volič, ktorý nemá rád liberálov, homosexuálov a migrantov, sa musí cítiť na Slovensku ako v raji. Kiska hodil homosexuálov cez palubu, Kollár, keby mohol, obnovil by hneď zajtra pohraničnú stráž na odchytávanie migrantov, ktorí k nám aj tak nechcú, a Kotleba ponúka rovno kombo akciový balíček plný nenávisti. U Matoviča sa zas geometrickým radom rozširujú negatívne ciele, až si človek nevie spomenúť, čo pozitívne jeho hnutie navrhuje.

Nenechajme si nahovoriť, že problémom Slovenska sú homosexuáli, migranti, Židia, liberáli, cyklisti, filatelisti a ostatné menšiny. Problémom tohto štátu sú domorodí prokurátori pobehujúci s kufríkmi plnými kešu po bankách, defraudanti eurofondov v predražených oblekoch, priam árijsky „krásne“ sudkyne vydávajúce nepochopiteľné rozsudky a policajti lustrujúci novinárov pre mafiu.

Po voľbách spred štyroch rokov Matovič odbil naivitu voličov slovami, že Slovensko zažíva krútenie hadov, lebo všetko je dohodnuté od začiatku. Teda ešte pred voľbami. Chcel byť len zaujímavý, a tak klamal, alebo nás naozaj čakajú len bizarné predvolebné tančeky?