Kvapkajúci kohútik v horiacom dome je asi taká priorita ako téma LGBTI na demoralizovanom Slovensku. Počuli ste o požiadavke tejto komunity na zrušenie Vatikánskej zmluvy, lebo z našej katolíckej cirkvi robí daňový raj v strede Európy? Počuli ste ich vyjadrenia o celibáte ako inštitúte proti prírode, lebo pri dodržiavaní celibátu nemožno počať dieťa? Videli ste demonštrácie za zrušenie katolíckej cirkvi, lebo diskriminuje ženy v prístupe ku kňazskému povolaniu?

Nevideli, nepočuli. A viete prečo? Pretože, až na výnimky, zmyslom ich života nie je nenávisť, intolerancia a presvedčenie, že treba každému vnútiť svoje videnie sveta. Chcú iba pochopenie a jednoduché ži a nechaj žiť. 

Aktuálny verejný priestor je zahlušený tematikou LGBTI, ktorú nenastoľujú jej predstavitelia, ale výlučne ľudia, od ktorých by ste to nečakali. Proti „džendžeru“ a za tradičnú rodinu sa rozhodol bojovať rozvedený politik-nepolitik, sudca-nesudca, preslávený okrem iného vrúcnymi bozkami osôb rovnakého pohlavia pri stretnutí. Jeho povestné „cicmanie“ s vtedy aktuálnym premiérom evokovalo známu fotografiu zo zvítania Brežneva s Honeckerom. Nemenovaný člen vlády, o ktorom celé Slovensko vie, že mu svadba nehrozí, nás presviedča, že Istanbulský dohovor je problémom, ktorý treba okamžite riešiť, lebo inak nás nebudú čakať krajšie zajtrajšky.

Mementom filmu Sviňa, práve premietaného v kinách, v príbehu o mafii, politike a obchode s bielym mäsom, nie je to, či je to len fikcia alebo pravda, ale to, že ľudia neodchádzajú z kín zhrození. Mnohí konštatujú, že už nie sú šokovaní tým, čo vo filme videli, pretože žijeme v krajine, kde nás už nič neprekvapí.
undefined

Na to, že tematikou LGBTI sú často pokrytecky fascinovaní politici, o ktorých novinárska obec tuší, s ktorým hercom či primátorom títo homobijcovia aktuálne žijú, na to, že za tradičnú rodinu broja ľudia, ktorí menia manželky/priateľky/influencerky s výhodami ako na bežiacom páse, a na to, že nám dávajú sexuálnu výchovu sexuálne zjavne deprimovaní muži, na to všetko sme si už zvykli. Nedopustime však, aby sa týmto obskúrnym postavám opakovane darilo prehlušovať omnoho dôležitejšie problémy.

Šokujúca a priam nehanebná korupcia na vybraných súdoch, prokuratúra v ruinách, únos vietnamského občana na Slovensku minulý týždeň potvrdený nemeckou stranou, rozkrádanie štátu cez taliansku mafiu prepojenú na vládne špičky, vydieranie politikov cez ich kontakty so Zsuzsovou, podplácanie, dohadzovanie kšeftov na všetky strany, umlčiavanie novinárov, zneužívanie eurofondov, korupcia krížom cez všetky zložky štátu, expremiér roky bývajúci v byte daňového podvodníka, ktorý opustí spolu s vytrhanými parketami, a takisto predražený, neefektívny a zlyhávajúci štát. Toto trápi Slovákov a nie niekým podsúvané brojenie proti „inakosti“. Ak sa však necháme vlákať do pasce pseudoproblémov a strašenia imigrantmi a liberálmi, tak naozaj zmena nenastane.

Mementom filmu Sviňa, práve premietaného v kinách, v príbehu o mafii, politike a obchode s bielym mäsom, nie je to, či je to len fikcia alebo pravda, ale to, že ľudia neodchádzajú z kín zhrození. Mnohí konštatujú, že už nie sú šokovaní tým, čo vo filme videli, pretože žijeme v krajine, kde nás už nič neprekvapí. Ani to najväčšie zlo, tá najväčšia sviňa. Tento prestupný rok však ukáže, či sme naozaj tak hlboko klesli, až sme znecitliveli na úroveň spomínanej svine. Tento mesiac sa ukáže, či svine a zaslepených šarlatánskych domových dôverníkov pošleme kadeľahšie a necháme hasičov likvidovať požiar.

FOTO z filmu Sviňa a jeho premiéry v GALÉRII >>