Klamstvá, polopravdy, strata pamäti alebo „nabrífované“ odpovede od právnikov. Paradoxne sa toho dopúšťajú ľudia, od ktorých by sme čakali, že ich svedecké výpovede súdu pomôžu. Ak však niečo naozaj sklamalo, je výpoveď kľúčového svedka Petra Tótha. Pre neznalých - je to človek, ktorý zlyhal ako novinár, lebo súbežne pracoval pre tajnú službu a tak zneužil slobodné povolanie. Využíval médiá a neskôr aj prácu exsiskára na to, aby sa z neho stal Kočnerov platený žoldnier.

Od človeka, ktorý si zakladá na svojich analytických schopnostiach, by sme však čakali trochu viac ako hru na kvázi naivného Kočnerovho pätolizača. Aktuálne presviedča súd, že sledovanie novinárov je vlastne paparacovanie, on ich nesledoval, ale najal na to ľudí. Sám pritom odfotil Kuciaka na autobusovej stanici. Ako sa dá ospravedlniť, ak sa bývalý novinár a spravodajský dôstojník nechá platiť za to, že sledoval konkrétnych novinárov? Nuž, chrániť ich zrejme nechcel, iba ak kompromitovať, zastrašovať či predávať informácie o nich ľuďom, ktorí ich mohli vydierať či dokonca zavraždiť. Ak následkom týchto informácií vyhasol život dvoch mladých ľudí, tak by takéto konanie malo byť posúdené nielen z morálneho, ale aj z trestnoprávneho pohľadu.

A prečo sa rozhodol vypovedať na polícii až po zatknutí svojho živiteľa Kočnera? Z čoho vlastne dnes žije, kto ho platí? A čo jeho pofidérna spolupráca s novinárkou Martinou Ruttkayovou? Čím ju presvedčil, aby Kočnerovi pomáhala, nechala si platiť dovolenky, donášala na novinárov? V roku 2012 Kočner a Privatbanka podali trestné oznámenie v súvislosti s únikom informácií z vyšetrovacieho spisu, ktoré tvorili predmet bankového tajomstva. V tomto konaní bola Ruttkayová svedkom. Lenže nie je svedok ako svedok. Ruttkayovej výpoveď, že Grendel poskytol novinárom utajený materiál, naberá iné rozmery, ak si prečítate Threemu. Z jej komunikácie s Kočnerom vyplýva podozrenie, že vypovedala za finančnú odmenu, účelovo, na objednávku a ešte aj krivo, čo je trestný čin.

Tak­že, buď prezradila svoj zdroj, čo ako novinárka nemala, alebo Grendel jej zdroj ani nebol a ona si to všetko vymyslela. Tak či tak, zlyhala. Tóth vraj stál po jej boku aj v čase telefonátu, keď som ju upozornila, že novinárka nemá čo prezrádzať zdroj informácií. Ruttkayová o pár dní v PLUS 7 DNÍ skončila. A hoci sa Tóth navonok tváril, že ju pri svojej práci potrebuje, v Threeme sa dočítame vulgárne, a teda nepublikovateľné vyjadrenia na jej adresu. Kočnerovi píše, že ona je schopná ich oboch potopiť, ak jej niekto zaplatí viac.

Bývalý siskár sa na súde, pred televíznymi kamerami, pristavil pri rodičoch obetí, aby sa im ospravedlnil. Stačí si opäť prečítať v Threeme jeho debatu s Kočnerom, ako sa aj po smrti Kuciaka z neho vysmievajú, a je jasné, že Tóth, alias Ďateľ, nemá charakter. Núka sa teda otázka, aká je vlastne pravá tvár Petra Tótha. Samozrejme, advokáti, ktorí chcú dokázať Kočnerovu vinu, sú s vyjadreniami Tótha spokojní. Na tom nie je nič nepochopiteľné. Pravdu však majú aj jeho kritici. Právom mu vyčítajú, prečo neprišiel svedčiť priamo po vražde. Najskôr argumentoval, že žiadne podozrenie na adresu Kočnera nemal. Vraj mu počas hádky povedal „že on by nebol taký hlupák“.Na druhej strane Tóth neustále točí historku o chorvátskej dovolenke. Na nej vraj počas prechádzky po pláži Kočner „žartoval“o vražde jedného novinára. Ak vtedy niečo také vravel, prečo mu Tóth následne pomáhal sledovať novinárov?

Tóth dnes vraví, že vraždu novinára zosnoval Kočner so Zsuzsovou. Aká bola v tom celom jeho úloha, však už tak otvorene nepovie. Ako úprimne sa „kaja“, je jasné aj z toho, že vyšetrovateľovi odovzdal dva Kočnerove telefóny, ale svoj vlastný radšej zlikvidoval.

Podľa svedka Norberta Bödöra aj podľa obžalovaného Kočnera Ďateľ vo svojej výpovedi klame. Ich tvrdenie o jeho klamstve však nevylučuje, že Tóth má možno v niečom pravdu. Jeho mätúce výpovede, keď raz tvrdí to a druhýkrát zas ono, skôr naznačujú, že človek, ktorý má za sebou takú „závadovú“činnosť a spoluprácu s Kočnerom, by nemal sedieť len na lavici svedkov.