Blížiace sa parlamentné voľby otvorili nielen otázku, ktoré strany zvolia voliči do parlamentu, ale aj to, podľa akého kľúča sa budú  rozhodovať. Podľa predvolebných sľubov,  rozumu či prevážia emócie a sympatie k politikom?

Samozrejme, ak odhliadneme od priaznivcov Smeru alebo ĽSNS, ktorých voliči sú skalopevne presvedčení o svojej pravde, zvyšné strany aj podľa preferencií naznačujú viac-menej nerozhodných voličov. Opozícia sa síce už stretáva pri obedoch a „ostrouhlých“ stoloch, aby sa dohodla, že sa dohodnú, ale múdrejší budeme po voľbách, keď budú odkryté karty.

V rozhovore pre PLUS 7 DNÍ pred voľbami v roku 2016 Igor Matovič nahlas kalkuloval. Vraj pravicoví voliči, ktorí chcú voliť Sieť, by mali dať svoje hlasy ohrozenej Sulíkovej Slobode a Solidarite, aby tak mohla vzniknúť nová pravica. Nevedno, či jeho verbovanie malo na to priamy vplyv, ale SaS sa stala napokon najsilnejšou, hoci len opozičnou stranou. Ako dopadla Procházkova Sieť, už ani netreba pripomínať. Pomohla k zlepencu Smer, SNS, Most-Híd a Sieť, hoci zotrvala len dočasne.
Ak sledujeme aktuálny vývoj preferencií, je zrejmé, že práve SaS, ale aj KDH môžu ľahko skončiť mimo parlamentu. Ak by sa to stalo, tak pravdepodobne nastane po voľbách patová situácia.

Prirodzene, Matovičovu kalkuláciu spred štyroch rokov by mohli použiť aj lídri ako Kiska či Truban. Pretože voliči, ktorí chcú voliť opozíciu a sú stále nerozhodnutí, by sa mali nad tým zamyslieť, aby minimalizovali prepad hlasov. To znamená, že by mali podporiť SaS či KDH, aby im zabezpečili účasť v parlamente. Inými slovami, je skoro jedno, či bude mať Kiskova Za ľudí či Trubanovo PS/Spolu po 12 percent, ale nie je jedno, či bude mať SaS či KDH 5,5, alebo 4,5 percenta. Či si Kiska s Trubanom trúfnu na to, aby naháňali voličov Sulíkovi a Hlinovi, nechajme na nich.

Ale zahrajme sa tak trochu na prorokov: Smer pravdepodobne voľby vyhrá, tipujeme však okolo 15 percent a tesne pod ním môže skončiť aj Kotlebova ĽSNS. Chápem však tých, ktorí si aj podľa mentálneho nastavenia Slovákov myslia, že vôbec nie je vylúčené, že voľby napokon vyhrá práve Kotleba. To, že jeho koaličný potenciál je rovnaký ako odborný, to znamená nulový, netreba pripomínať. Ak sa nudíte, skúste si spomenúť minimálne na troch erudovaných, nedajbože aj v zahraničí akceptovaných odborníkov na kandidátke ĽSNS. Tak čo? Prekvapilo vás nekonečne trýznivé a zároveň zúfalé a v konečnom dôsledku márne rozmýšľanie?

Napokon sa môže stať aj to, že demokratická opozícia sa predsa len spojí so Smerom bez Fica. Obháji si to tým, že je predsa lepšie torzo Smeru (bez zúfalcov, ktorých jediným zmyslom politického bytia je plynutie trestnoprávnych premlčacích lehôt) ako hrozba typu Kotleba. Prekvapením môže byť MKS, teda Maďarská komunitná spolupatričnosť, ak porazí Most-Híd. Predsa len, ich voliči sú najviac disciplinovaní, Bugár ich aspoň podľa klesajúcich preferencií zjavne sklamal, a tak možno dajú šancu „svojim“. Národniari, ktorí mohli byť konkurenciou Kotlebovi, však po Dankovom ikstom parlamentnom extempore v bujarej nálade zjavne strácajú svoje šance. Ibaže by nie.

V kuloároch sa dnes ako hlavné premiérske meno spomína bývalý prezident Andrej Kiska. Stačí však načúvať hlasu ulice a naozaj by až tak neprekvapilo, ak by najviac nerozhodnutých voličov vo finále presvedčilo OĽaNO a jeho večný kritik Matovič. A premiérom by sa tak stal najväčší politický „poľovník“ a Národný ústav srdcových a cievnych chorôb by musel vyhlásiť stav núdze pre nával toľkých VIP pacientov.  Februárové voľby budú zjavne vzrušujúce, nenechajme si teda ujsť možnosť ovplyvniť ich. Ak už pre nič iné, aspoň pre tú zábavu, že svojím hlasom trebárs niekoho naštveme.