A sú to práve rituály, ktoré sú v našom živote dôležitejšie, ako by sme si chceli pripustiť. Každodenná neistota, do ktorej je človek vrhnutý a nevyspytateľné zmeny, ktorých sme svedkami, nás nútia utiekať sa k istotám, ako sú spomínané sviatočné ceremónie.

Už starí Slovania zdobili svoje príbytky, používali čečinu, respektíve vetvičky z ihličnatých stromov. Robili tiež množstvo úkonov a obradov zabezpečujúcich dobrú úrodu, zdravie ľuďom i dobytku. To postupne prešlo do kresťanstva a zo starých kroník sa dozvedáme, že na hornej Orave, keď ľudia išli do kostola, ešte dlho tomu hovorili, že idú do domu Perúnovho. Rovnako to bolo s Vianocami - trvalo veľmi dlho, kým si ľudia postupne zvykli svätiť kresťanské sviatky. Štedrý deň má aj preto u nás niekoľko mien, nazýva sa Kračún, Vilija či Dohviezdny
večer.

Prečo to spomínam? Lebo čas adventu by sme mohli využiť aj na niečo takmer už zabudnuté, na to, aby sme sa viac rozprávali, viac sa o sebe navzájom dozvedeli. Spýtať sa priateľov a známych, ako v ich rodine trávia obdobie Vianoc, aké majú rituály, čím sa obdarúvajú - za to predsa nič nedáme. Iba nás to môže obohatiť.

Inak predsa slávia Vianoce na východe Slovenska a inak na západe, niekto začína štedrú večeru modlitbou, iný krížikom na tvári detí či obohnaním stola reťazou, hádzaním orechov do kúta či len rozkrojením jabĺčka. Niekto si nevie večeru predstaviť bez obligátneho vyprážaného kapra so šalátom, aby nás etnológovia následne upozornili, že je to skôr prežitok socializmu, lebo naši predkovia jedli ako pôstne jedlo zubáče, pstruhy, slané či údené ryby. V evanjelických rodinách sa, naopak, nepostili vôbec, preto sa v tomto období robili zabíjačky a v kapustnici bolo mäso. Ako je to u vás, vo vašej rodine? Platí tiež, že od štedrovečerného stola vstáva jediná osoba, zvyčajne gazdiná?

Aj vás vždy strasie, keď počujete -  kto predsa len vstane, do roka umrie? Počúvame to od našich rodičov, starých rodičov a oni to zas počúvali od svojich rodičov, ktorých si pripomíname aj tým, že mávame na vianočnom stole tanier pre mŕtvych predkov. Vždy a znova ma fascinuje, čo všetko sa o vianočných zvykoch ešte môžeme dozvedieť. Počuli ste o tom, že platila mágia začiatku a čo sa urobilo na Štedrý deň, tak bolo aj počas roka? Tradičné boli aj dobropriania, lebo sa ešte verilo na mágiu slova. A darčeky? Tie sú vraj kresťanskou spomienkou na narodenie Božieho syna, ktorý sa chápal ako dar Boha ľuďom. V čase adventu bol však ešte jeden pekný rituál, ktorý stojí za zmienku: v rodinách sa všetci snažili vzájomne udobriť, pretože podľa zvykov si nesmeli sadnúť za štedrovečerný stôl so starými
škriepkami.

A práve týmto posolstvom by sme mohli vstúpiť do nového roka 2020. Čakajú nás totiž parlamentné voľby, ktoré budú pre našu spoločnosť zaťažkávacou skúškou. Zahoďme teda staré škriepky a buďme k sebe tolerantnejší. Želám nám všetkým šťastné a pokojné vianočné sviatky.